Navukovaja dziejnaść Nacyjanalnaj akademii tolki na 30% finansujecca ź biudžetu dziaržavy, u astatnim srodki iduć ad pracaŭ pavodle damovaŭ.

Pra heta žurnalistam raspavioŭ namieśnik staršyni prezidyuma NAN Biełarusi Siarhiej Čyžyk, jaki daŭ spravazdaču pa inavacyjnaj dziejnaści za 2011 hod i płanach da 2015 hoda.

Što cikavaha adbyvajecca ŭ biełaruskaj navukovaj śfiery?
Pa-pieršaje, prajektujecca nastupny spadarožnik — praź piać hod daviadziecca zamianić toj, jaki zapuścili sioleta. Navukoŭcy raźličvajuć, što «kaśmičnyja» fotazdymki možna budzie detalizavać da stupieni, kali pa reljefie možna budzie vyznačać najaŭnaść karysnych vykapniaŭ u toj ci inšaj miascovaści.
Miarkujučy pa spravazdačy, Akademija navuk razharnuła aktyŭnuju dziejnaść va ŭsich kirunkach
— ad stvareńnia stvałavych kletak da francuzskich syroŭ ź ćvillu i novych sposabaŭ ačystki vady. Dla apošniaha raspracavana mietodyka z vykarystańniem mikravałoknaŭ, jakija zabiaśpiečvajuć patrojnuju ačystku.
Asablivuju ŭvahu Siarhiej Čyžyk źviarnuŭ na prajekty płaźmiennych śviacilniaŭ, jakija ŭžo častkova vykarystoŭvajucca ŭ Minsku. Reč u tym, što lichtary hetaha typu bolš ekanamičnyja i majuć pavyšany KKD.

Taksama častkova vyrašana pytańnie starych bojeprypasaŭ, jakija ciapier možna całkam utylizavać, razabraŭšy na vybuchoŭku i kalarovyja mietały.

Asobna ŭzhadali pra transhiennych žyvioł — aktyŭna iduć ekśpierymienty pa ŭžyŭleńni kozam hienaŭ čałavieka. Ciapier statak «madyfikavanych» koz naličvaje 150 hałovaŭ. Usio heta robicca dla atrymańnia z małaka łaktafierynu — redkaha i darahoha rečyva, jakoje vykarystoŭvajecca ŭ małočnaj pramysłovaści.

Ahułam rejtynh biełaruskaj navuki raście. Kali raniej u indeksie viedaŭ Biełaruś była na 56-m miescy (nas apiaredžvaŭ Kazachstan), to ciapier pieramiaściłasia na 45-je, apiaredziŭšy Sierbiju, ale adstajučy ad Rumynii.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?