Andrej Ivaniec. Fota: ANT
Pa słovach ministra, pry pierachodzie da centralizavanaha ekzamiena zachavajecca hałoŭnaja pieravaha, jakuju davała CT, — roŭnyja ŭmovy dla acenki viedaŭ abituryjentaŭ. Pry hetym zadańni zrobiać takimi, kab možna było «ŭbačyć» abituryjenta.
Dla hetaha vyrašana źmianić suadnosiny testavych zadańniaŭ i zadańniaŭ biez varyjantaŭ adkazu ŭ ekzamienacyjnaj rabocie.
«U pieršuju čarhu my pierahladajem padychody z punktu hledžańnia składnikaŭ testavaj i tak zvanaj kantrolnaj raboty ŭ struktury testa. Ciapier heta prykładna 50 na 50. Miarkujem, što vyjdziem na ličby, dzie testavaja častka zojmie tolki 20-25% ad 100 bałaŭ. Astatniaje — heta budzie tradycyjnaja kantrolnaja rabota», — raskazaŭ Ivaniec.
Pry hetym zadańni i kantrolnaj raboty buduć praviaracca kampjutaram, padkreśliŭ ministr. Heta značyć, karupcyjnyja ryzyki, upeŭnieny jon, pa-raniejšamu buduć vyklučanyja.
Adnačasova jon źviarnuŭ uvahu, što ciapier u VNU moža pastupić ledź nie kožny, niezaležna ad jakaści padrychtoŭki:
«Sioleta ŭ nas CT zdavali krychu bolš, čym 61 tysiača maładych ludziej. Ź ich vypusknikoŭ 11 kłasaŭ — kala 52 tysiač. A miescaŭ dla pastupleńnia ŭ VNU — 53,5 tysiačy, heta biudžetnyja i płatnyja. Jaki siaredni konkurs moža być na ŭsie śpiecyjalnaści? Vidavočna, nie vielmi vysoki. Heta śviedčyć pra toje, što ŭ našaj krainie stvoranyja ŭsie ŭmovy dla taho, kab kožny achvotny moh atrymać vyšejšuju adukacyju».
testavańnie nasamreč - nie nadta dobraja štuka dla acenki viedaŭ, a tym bolš pra zdolnaść dumać. bo tak kudy praściej prosta zazubryć ci navat prosta tykajučy na ŭhad pry naležnym šancavańni trapić u dziesiatačku