Pierad kabinietam ministraŭ Estonii pastaŭlena pytańnie ab zabaronie musulmankam, jakija prybuduć pa jeŭrapiejskaj prahramie pryjomu biežancaŭ, našeńnie ŭ hramadskich miescach parandžy.

freerepublic.com

freerepublic.com

Na pasiadžeńni kabinieta ministraŭ u čaćvier ministr sacyjalnych spraŭ Marhus Cakna prapanavaŭ praanalizavać prablemy, jakija mohuć uźniknuć z prybyćciom u Estoniju ludziej ź inšymi kulturnymi tradycyjami. Pra heta napisała ŭ piatnicu hazieta Eesti Paevaleht.

U liku inšaha ministr vystupiŭ ź idejaj z samaha pačatku zabaranić musulmankam zakryvać u hramadskich miescach tvar. Pavodle jaho słoŭ, u inšych krainach Jeŭropy ŭ ciapierašni čas sprabujuć zmahacca z hetaj źjavaj, ale biespaśpiachova.

«Roznyja inšyja dziaržavy sprabavali rehulavać padobnyja rečy zadnim dniom, što vyklikała prablemy. My chočam papiaredzić heta», — zajaviŭ ministr.

Jon taksama adznačyŭ, što zabarona na našeńnie parandžy adkazvaje i intaresam biaśpieki.

«My pryvykli, što ludziej možna identyfikavać ŭ publičnaj prastory. U Francyi taksama isnuje zabarona, jakaja zychodzić z toj ža łohiki biaśpieki», — adznačyŭ jon.

Na naradzie ES Estonija zajaviła raniej, što hatovaja pryniać da 200 biežancaŭ z afrykanskich krain Mižziemnamorja, dzie ŭ asnoŭnym pražyvaje musulmanskaje nasielnictva.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?