Niekalki razoŭ na tydzień 86-hadovy Michaś Kanstancinavič Mickievič vychodzić sa svajoj chaty, kab pavolna prajści 30 mietraŭ da muzieja Jakuba Kołasa, muzieja svajho baćki. U hetym budynku niekali žyŭ sam znakamity piśmieńnik, a ź im pobač i Michaś.

Zachodzić Michaś Kanstancinavič u muziej praź nieprykmietny słužbovy ŭvachod zboku. Doktar techničnych navuk, małodšy syn Jakuba Kołasa praciahvaje dapamahać sučaśnikam zachoŭvać pamiać pra znakamitaha piśmieńnika. Pravodzić u muziei mierapryjemstvy, a časam i ekskursii.

Znajšoŭsia ŭ Michasia Kanstancinaviča čas i dla adkazaŭ na pytańni «Salidarnaści». ***

Jakub Kołas pisaŭ praŭdu i tolki praŭdu. Skazać u nas doma niapraŭdu było niedapuščalnym. Tamu ja vielmi baluča staŭlusia da taho, što z telebačańnia i radyjo idzie strašennaja chłuśnia. Časam chočacca ŭziać palena i stuknuć hetych ahladalnikaŭ, kali jany pačynajuć brachać.

***

Adnojčy, jašče ŭ davajennyja časy, mianie, školnika, zabrali ŭ milicyju. Išoŭ dachaty praz skvier, i tut mianie kranajuć za plačo: «Stoj!». Milicyjaniery zapadozryli, što ja skraŭ u tramvai partmane. Zaciahnuli ŭ dziciačuju kamieru na placy Voli. Čaho ja tam tolki nie nasłuchaŭsia! Jakaja łajanka była ŭ milicyjanieraŭ! Try hadziny mianie tam trymali. Ja, kaniešnie, moh patelefanavać dachaty, ale viedaŭ što ŭ hety čas baćka adpačyvaje i nie chacieŭ jaho turbavać.

***

U hadoŭ dvanaccać ja pachvaliŭsia baćku, što pračytaŭ cikavuju knižku Dziuma. Jon skazaŭ: synok, heta pustaja litaratura, tam niama ničoha dla dušy.

***

Kali studentam ja pabačyŭ u Maskvie svaju budučuju žonku, dačku Janki Maŭra, to nie padumaŭšy, ad čystaha serca skazaŭ: «A na kartačcy Vy pryhažejšaja!». Natalla paśla demanstratyŭna nie zaŭvažała mianie. U jaje było šmat uchažoraŭ. Ale čym ja jaje padkupiŭ? Jana ŭbačyła, što z usich jaje ŭchažoraŭ tolki adzin ja lublu kłasičnuju muzyku.

***

Ja nie lubiŭ šumnych viasiellaŭ i raśpisvacca ŭ ZAHS išoŭ z kuplenymi ŭ toj dzień u kramie kastrulami. Ale Natalla kryk padniała. Pryjšłosia kastruli doma pakinuć.

***

Paśla vajny pieršy sakratar KPB Pancielajmon Panamarenka vydzieliŭ baćku i mnie pa trafiejnamu radyjopriemniku. Heta byŭ pryjemny padarunak. Šmat hadoŭ paźniej ja daviedaŭsia, što pierad vajnoj Panamarenka napisaŭ list Stalinu, dzie, možna skazać, prasiŭ dazvoł na represii ŭ adnosinach da Kołasa i Kupały.

***

Biełarusi pašancavała, što ŭ jaje byŭ taki lidar jak Mašeraŭ. Pieršy raz ja jaho pabačyŭ u ciahniku ŭ 1955 ci 1956 hodzie, jon byŭ maładym sakratarom Bresckaha abkama. Mašeraŭ kazaŭ, što jaho nastolnaj knihaj była «Novaja ziamla».

Adnojčy jon zajšoŭ na vystavu, dzie byli pradstaŭleny našyja technałohii. Adklikaŭ mianie ŭ bok, pahavaryli troški. Jon byŭ čałaviečnym, jaho možna było pierakanać.

***

Ja źmianiŭ svajo mierkavańnie pra Mikałaja Ivanaviča Dziemiancieja, nie vielmi hramatnyja pramovy jakoha bačyŭ pa telebačańni, paśla taho, jak my apynulisia ŭ balnicy ŭ adnoj pałacie. Z našych doŭhich razmovaŭ zrazumieŭ, što jon dobra viedaje sielskuju haspadarku, što ŭ jaho lažyć duša da jaje. Biada jaho, što jon nie atrymaŭ tuju adukacyju, jakuju pavinien byŭ pry svaich zdolnaściach atrymać. I jak čałaviek jon mnie spadabaŭsia.

***

Rubinaŭ byŭ, zdajecca, dobrym navukoŭcam. A zaraz pasłuchaješ jaho — dyk jon ža niasie čort viedaje što.

***

Refierendum-95 pa movie nie mieli prava pravodzić. Idzie palityka «obrusienija» sa spadzievam, što niechta padkinie z Rasii hrošaj. Heta złačynstva pierad nacyjaj.

***

Raniej na vybary chadziŭ, ale bolej nie pajdu. Heta prafanacyja, a nie vybary. Ja viedaju staršyniu i členaŭ učastkovaj vybarčaj kamisii, my vitajemsia, havorym. Jany kažuć: dajem źviestki ŭ vykankam, a tam adkazvajuć — pierarabicie.

***

Našu hadzińnik z vyjavaj Pahoni. Chodzić dobra pakul što. Kali b chto z čynoŭnikaŭ zaŭvahu zrabiŭ — pasłaŭ by dalej.

***

Žurnalisty časta zadajuć durackija pytańni. Byvaje prychodzić dzieŭka i pytaje: što vy možacie skazać novaha pra Jakuba Kołasa? Ci: paema «Michasiovy pryhody» vam pryśviečana?

***

Kali Hienadź Buraŭkin uznačalvaŭ Dziaržteleradyjo — heta zusim inšaje telebačańnie było. Bo Buraŭkin — asoba z šyrokim kruhahladam. Voś takich i treba stavić na pasady. Ale ž kiraŭnictva ź imi zładzić nie moža, bo jany majuć adroznyja ad ich pohlady. Heta, kaniešnie, biada. Razumnych ludziej nie tak mnoha, i ich nie lohka znajści.

***

Ja liču, što ŭ Biełarusi jość pierśpiektyva raźvićcia. Moładź zaraz bolš svabodnaja. Ale nie chapaje praŭdzivaj infarmacyi. Vieru, što kali b jaje było dastatkova, to ŭsio źmianiłasia b.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?