Emacyjnaje paviedamleńnie pakinuŭ na forumie onliner.by karystalnik exclusive_notebook. Jon aburaŭsia stanam adnoj ź miascovych daroh Kleckaha rajona. Na fota bačnyja jamy i vyboiny, zasypanyja ščebniem. Asfalt pakryty sietkaj raskolin. Jak napisaŭ aŭtamabilist, jon paškodziŭ abaronu ruchavika svajoj mašyny. Ramont, pavodle jaho słovaŭ, abydziecca ŭ 300–400 tys. rubloŭ. Čamu daroha ŭ takim žudasnym stanie?

«U adnym kirunku navat papieradžalnych znakaŭ niama! U mianie ŭ aŭtamabili vyrvała abaronu ruchavika… Adny bałty tyrčać… Kab prykrucić abaronu, daviadziecca vydatkavać kala 300–400 tys. rubloŭ… I heta tolki adzin učastak! Usiaho takich miescaŭ na darozie kala 6–10. Pryčym heta nie najhoršaje miesca», — napisaŭ exclusive_notebook.

Havorka idzie pra darohu N-8461 Kleck — Snoŭ — Chvojeva, dakładniej pra ŭčastak pamiž vioskami Damatkanavičy i Žyličy. Jana viadzie da znakamitaha ahrakambinatu i ličycca darohaj miascovaha značeńnia. Ale jak tam apynuŭsia druz? I čamu nie łatajuć jamy?

Anatol Bukata, načalnik DRBU-212, jakoje adkazvaje za ramont i ŭtrymańnie daroh u Kleckim rajonie, raskazaŭ:

— Hetaja daroha była prakładzienaja kala dvaccaci hadoŭ tamu i daŭno maje patrebu ŭ kapitalnym ramoncie. Ciapier samy ciažki čas: viasnoj, paśla vialikich pierapadaŭ tempieratur, pakryćcio razburajecca chutka. A tak supała, što nahruzka na jaje značna pavialičyłasia ŭ suviazi z pasiaŭnoj. Niahledziačy na vystaŭlenyja znaki «Abmiežavańnie nahruzki na voś», pa darozie išła ciažkaja technika. U vyniku na asfalcie źjaviłasia hlina. Reč u tym, što padčas budaŭnictva darohi było drenna zroblenaje ziamielnaje pałatno i nižni płast ź piasčanaj sumiesi. Piasok z časam pačało vymyvać hruntavymi vodami — hlina apynułasia na darožnym pakryćci, a asfalt pakryŭsia sietkaj raskolin. Kab nie dapuścić dalejšaha razbureńnia darožnaha pałatna, było vyrašana zasypać jamy ščebniem. Ale heta časovaja miera: litaralna z 24 krasavika pačynajecca ramont, na samych prablemnych učastkach pakryćcio budzie zamienienaje całkam. Budzie arhanizavany abjezd miesca praviadzieńnia ramontnych prac.

— Ale ž ščebień davoli bujny, miarkujučy pa fota. Chiba heta adpaviadaje normam?

— Nie, heta ščebień drobnych frakcyj — 20–40 mm. Kali b my jaho nie nasypali, to ŭsia daroha była b u vyboinach. Abmiežavańnie chutkaści i znaki «Niaroŭnaja daroha» byli vystaŭlenyja.

— Tym nie mienš, što rabić aŭtaŭładalniku, u jakoha paškodžanaja mašyna?

— Chaj pryjazdžaje. My hatovyja acanić paškodžańni i pakryć jamu ramont.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?