U Minsku zimovyja traŭmy ŭ struktury zachvorvańnia zajmajuć druhoje miesca (kala 10% vypadkaŭ). Pry hetym vuličny traŭmatyzm u zimovy siezon uzrastaje bolš čym udvaja.
Pra heta na pres-kanfierencyi 7 lutaha paviedamiŭ staršy navukovy supracoŭnik Respublikanskaha navukova-praktyčnaha centra traŭmatałohii i artapiedyi Alaksandr Muchla.

Pavodle jaho słoŭ, padzieńnie na vulicy z-za hałalodu moža pryvieści da surjoznych traŭm i navat da špitalizacyi. Pavodle słoŭ śpiecyjalista,

zimovy traŭmatyzm daje da 15% zachvorvańnia z časovaj strataj pracazdolnaści i da 20% — atrymańnie invalidnaści.

Z-za hałalodu na prajeznaj častcy darožna-transpartny traŭmatyzm pavialičvajecca z 1% da 3%. «Pry hetym jon nie tolki stanovicca bolš častym, ale i bolš ciažkim», — zaznačyŭ śpiecyjalist.

Pavodle jaho infarmacyi, čaściej za ŭsio ŭ zimovy čas siarod traŭm pieravažajuć pierałomy kostak (kala 15%). Paciarpiełyja pieravažna znachodziacca ŭ pracazdolnym uzroście (kala 60%), dzieci da 15 hadoŭ składajuć 2%, asoby, jakim za 60, — 38%.

Muchla zaznačyŭ, što ŭ siarednim za tydzień u centr źviartajucca z hałalodnymi traŭmami 40–50 čałaviek, adnak špitalizujucca z traŭmami, jakija vymahajuć apieracyjnaha ŭmiašańnia, 1–2 čałavieki. Z pačatku hetaha hoda špitalizavana prykładna 10 čałaviek.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?