Alaksandr Łukašenka va ŭłaścivaj sabie maniery painfarmavaŭ nasielnictva krainy pra samit Uschodniaha partniorstva, na jaki jaho adzinaha z usich kiraŭnikoŭ rehijona nie zaprasili. «Pakul heta bałbatnia, niachaj jany na mianie nie kryŭdziacca», — zajaviŭ Łukašenka ŭ časie Dažynak u Maładziečnie.

Ja zajaviŭ, što čakaje, kali Uschodniaje partniorstva «ź niejkaj škoły navučańnia palitycy i dypłamatyi adnoj krainy, heta značyć nas, pieratvorycca ŭ narmalnaje partniorstva, kali my pačniom realizoŭvać ekanamičnyja prajekty».

Pra varšaŭski samit Łukašenka skazaŭ, što «jany pasprabavali da nas ŭžyć pavučalnyja sankcyi». «Voś, usich my zaprašajem na takim uzroŭni, a Biełaruś budziem zaprašać na inšym uzroŭni. Nu što ž, dziakuj. My nie chočam tarpiedavać partniorstva i daručyli našamu pasłu ŭ Varšavie vystupić kiraŭnikom delehacyi. Jany nie čakali. Dumaŭ, što my budziem stukacca hałavoj u dźviery, płakać, pra štości prasić». Kali kiraŭnika biełaruskaj delehacyi «pasprabavali źniavažyć, my naohuł admovilisia ad udziełu».

Jon padkreślena dziakavaŭ prezidentam prysutnych u Varšavie kiraŭnikam postsavieckich krain.

«Asabliva vialikuju padziaku chaču vykazać prezidentam Hruzii i Azierbajdžana, jakija byli samymi aktyŭnymi, chto padtrymaŭ nas u Jeŭropie. Heta doraha kaštuje, biełarusy ŭ daŭhu nie zastanucca». Jon taksama padziakavaŭ krainam Bałtyi, Bałharyi, jakija, na jahonuju dumku, «u dušy i adkryta padtrymali Biełaruś».

Ale «voś niajmiecca palakam».

Kab adpłacić palakam za ich rezkija zajavy, Łukašenka znoŭ vyciahnuŭ na śviet pudziła polskaha šavinizmu.

«Voś, miaža pavinna prachodzić pad Minskam. Bačnaja ich sproba adchapili častku Biełarusi».

Nahadajem, Polšča pryncypova staić na pazicyjach niaźmiennaści miežaŭ, adpaviednaja damova pra miažu padpisanaja i ź Biełaruśsiu.

Łukašenka kanstatavaŭ, što «i niemcy zaniali niezrazumiełuju pazicyju, ad čahości i im niajmiecca».

U padsumavańnie Łukašenka zaklikać nadavać mienš uvahi hetym «jeŭrasajuzaŭskim pasiadziełkam». Jon apielavaŭ da siabroŭstva z Rasijaj: «Ja ŭpeŭnieny, što Rasiei my vielmi patrebnyja. Nikoli Rasieja nie pojdzie na toje, kab apuścić Biełaruś da žabrackaha isnavańnia. Ja ŭpeŭnieny, što Rasija zaŭsiody padstavić nam plačo», — bažyŭsia Łukašenka.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?