Pry hetym palicyja nie paćviardžaje paviedamleńni ab tym, što Briejvik źbiraŭsia taksama napaści na karaleŭski pałac u Osła i štab-kvateru Pracoŭnaj partyi Narviehii.

Padčas druhoha dopytu Anders Brejvik pryznaŭsia, što płanavaŭ i inšyja napady, paviedamlaje narviežskaja palicyja.

U piatnicu śledčyja dapytvali Brejvika na praciahu 10 hadzin, čakajučy, što jon paćvierdzić skazanaje raniej i daść novyja adkazy. Palicyja nie paćviardžaje paviedamleńni ab tym, što Briejvik źbiraŭsia taksama napaści na karaleŭski pałac u Osła i štab-kvateru Pracoŭnaj partyi Narviehii.

Tym časam, u krainie pačalisia pachavańni 77 čałaviek, zabitych Brejvikam na vostravie Utoja i ŭ Osła. Brejvik pryznaje, što tydzień tamu jon zładziŭ vybuch va ŭradavym kvartale Osła i adkryŭ stralbu pa ŭdzielnikach moładzievaha łahiera na vostravie Utoja. «U ahule mahu skazać, što jon płanavaŭ napaści i na inšyja abjekty, ale ŭ toj dzień paśpiachova ažyćciavić jamu ŭdałosia tolki tyja dva napady», — paviedamiŭ prakuror Paał-Fredryk Chjort Krabiu. Pa słovach Krabiu, Brejvik byŭ «nadzvyčaj schilny da supracoŭnictva i da taho, kab rastłumačyć svaje dziejańni».

Narviežskaja bulvarnaja hazieta Verdens Gang raniej paviedamiła, što Brejvik płanavaŭ napadzieńnie na karaleŭski pałac z-za jaho simvaličnaha značeńnia i na štab-kvateru Pracoŭnaj partyi Narviehii. Adnak ź jakich krynic była atrymana hetaja infarmacyja, hazieta nie patłumačyła.

U piatnicu advakat Brejvika Hiejr Lipiestad skazaŭ u intervju haziecie Aftenposten, što jaho klijent rychtavaŭ «niekalki prajektaŭ roznaha maštabu na tuju piatnicu».

«U toj dzień adbylisia rečy, padrabiazna ab jakich ja kazać nie chaču, ale z-za ich padziei razhortvalisia nie tak, jak jon płanavaŭ», — dadaŭ advakat. Pa słovach Lipiestada, jaho klijent pa-raniejšamu nie vykazvaje raskajańnia i ličyć, što tyja zabojstvy «byli nieabchodnaściu, prajavaj vajny suprać musulman».

Hladzi jašče: Brejvika mohuć pasadzić u «samuju humannuju» turmu ŭ śviecie.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?