Historyk Uładzimir Lachoŭski vydaŭ manahrafiju, pryśviečanuju hetamu pytańniu.
Školnictva ŭ Biełarusi za hety niepraciahły čas pieražyło čatyry ŭładnyja režymy: rasijskuju manarchiju, niamieckuju akupacyju, rasijski Časovy ŭrad, savieckuju ŭładu. I kožny prynosiŭ niešta svajo. «Pry hetym najbolš niedaśledavanym zastajecca pytańnie ab stanoviščy školnaj aśviety na biełaruskich ziemlach, jakija akazalisia ŭ 1915-1918 hh. pad akupacyjaj kajzieraŭskaj Niamieččyny», — śćviardžaje aŭtar.
Ale viadoma, što mienavita «kajzieraŭski čas» prynios biełarusizacyju ŭ škoły. «Movaj vykładańnia pavinna być rodnaja (matčyna) mova…
Rasijskaja mova jak mova navučańnia va ŭsich škołach zabaraniajecca,
ale moža fakultatyŭna vykładacca ŭ siarednich i vyšejšych šołach. Navučańnie relihii pavinna adbyvacca tolki ŭ rodnaj movie, a ŭ jaŭrejaŭ na movie ich relihii». Zahadvałasia ŭ Pastanovie hałoŭnaha kamandzira niamieckaha Uschodniaha frontu «Asnoŭnyja napramki pa adradžeńniu školnaj spravy ŭ Obier Ost» 22 śniežnia 1915 hoda.
Uładzimr Lachoŭski ŭ manahrafii razhledzieŭ nie tolki biełaruskuju adukacyja pry kožnaj uładzie, ale źviarnuŭsia i da prablemy raźvićcia ŭ hady vajny nacyjanalnaha školnictva palakaŭ, jaŭrejaŭ, litoŭcaŭ, tataraŭ. Piša jon i ab niaŭdałaj sprobie ŭ 1918 hodzie stvaryć krajovy ŭniviersitet u Biełarusi.
U knizie vykarystana bolš za sotniu ilustracyj, častka z katorych publikujecca ŭpieršyniu. U dadatku drukujucca dakumienty i statystyčnyja dadzienyja pa temie.
Školnaja adukacyja ŭ Biełarusi padčas niamieckaj akupacyi (1915-1918) / Uładzimir Lachoŭski. — Vilnia: Instytut biełarusistyki; Biełastok: Biełaruskaje histaryčnaje tavarystva, 2010. — 340 s.