Novy dakumientalny film pra kiraŭnika biełaruskaj dziaržavy Alaksandra Łukašenku pakazvaje jaho jak niahiehłaha tyrana, začaravanaha Hitleram i Stalinym. U filmie jon abvinavačvajecca ŭ zabojstvach palityčnych apanientaŭ, cisku na ŚMI i falsifikacyjach vybaraŭ u svajoj razhublenaj krainie, uziataj u pastku savieckaj spadčyny.

Hadami aktyvisty pravaabarončych ruchaŭ i čalcy zachodnich uradaŭ vysoŭvali anałahičnyja abvinavačańni.

Ale apošni załp suprać Łukašenki prahučaŭ ź niečakanaj krynicy — dziaržaŭnych telekanałaŭ Rasii.

Dakumientalny film źjaŭlajecca častkaj šyrokaj prapahandy vajny, jakaja ŭspychnuła pamiž Rasijaj i Biełaruśsiu, dźviuma byłymi savieckimi respublikami, jakija niekali byli na šlachu da abjadnańnia.

Dakumientalny film «Chrosny Baćka», što vyjšaŭ u efir na NTV Rasii, staŭ, zdajecca, sihnałam, što šlub aficyjna skasavany.

Uzajemnaje palivańnie brudam praz padkantrolnyja ŭradam abiedźviuch krain ŚMI ciaham apošnich tydniaŭ adlustroŭvaje ŭzrosłuju napružanaść u adnosinach pamiž imi. Apošni kanflikt uspychnuŭ u červieni praź niazhodu nakont cenaŭ za haz i praciahnuŭsia, kali Łukašenka amal uniknuŭ ustupleńnia ŭ płanavany mytny sajuz Biełarusi, Rasii i Kazachstana — lubimy prajekt prem'jer-ministra Rasii Uładzimira Pucina.

Hadami Kreml padtrymlivaŭ Łukašenku na vybarach, jakija niezaležnyja naziralniki nazyvajuć sfalsifikavanymi, a taksama ihnaravaŭ hvałtoŭnyja dziejańni ŭ dačynieńni apazicyi. Maskva ŭmacoŭvała ŭrad Łukašenki pahadnieńniami nakont tannaha pryrodnaha hazu i źnižanych mytaŭ na naftu, jakija Biełaruś ačyščała i pierapradavała. Pra rasijskija datacyi viadoŭca ŭ filmie kaža: «Heta hałoŭny sakret biełaruskaha ekanamičnaha cudu».

U svaju čarhu, Kreml, zdajecca, atrymaŭ za heta tolki hałaŭny bol. Na zakidy nakont cenaŭ na haz Biełaruś adkazała karotka — spynieńniem tranzitu hazu ŭ Zachodniuju Jeŭropu.

Łukašenka nie pajšoŭ u nahu z palitykaj Rasii na terytoryi byłoha Savieckaha Sajuza.
Jon daŭ prytułak eks-prezidentu Kyrhyzstana Kurmanbieku Bakijevu, jaki byŭ pazbaŭleny ŭłady ŭ krasaviku paśla kryvavaha buntu, vidavočna, spravakavanaha Maskvoj. Jon taksama nie pajšoŭ za Kramlom u pryznańni niezaležnaści dźviuch sieparatysckich hruzinskich ankłavaŭ — Abchazii i Paŭdniovaj Asiecii.

«Jon atrymaŭ vielizarnuju sumu hrošaj, ź jakimi byŭ u stanie padtrymlivać ekanomiku Biełarusi, jaje ekanamičny rost i dabrabyt svajho naroda — i nie daŭ ničoha naŭzamien, — skazaŭ u minułym miesiacy ŭ intervju radyjo „Echo Moskvy“ rasijski apazicyjny palityk Uładzimir Ryžkoŭ. — Zdajecca, kiraŭnictva Rasii vyrašyła, što tak i jość».

Vystupajučy pierad žurnalistami apošnim časam, Pucin pieramianšaŭ značeńnie kampanii ŭ ŚMI.

«Ja nie baču nijakich prykmietaŭ infarmacyjnaj vajny. Moža, tamu, što ja amal nie čytaju pieryjadyčnych vydańniaŭ i nie saču za elektronnym ŚMI apošnim časam», — skazaŭ Pucin. Adnak pra Łukašenku vykazaŭsia bolš kateharyčna: «Kali sprava dachodzić da hrošaj ci enierharesursaŭ, kožny choča atrymać ad Rasii niešta na durnicu, a kali nie atrymlivajecca, uźnikaje razdražnieńnie».

Tolki tyja, chto maje spadarožnikavyja talerki, mahli pahladzieć film u Biełarusi, chacia jon lohka dastupny na YouTube. I ŭ savieckich tradycyjach samvydatu ludzi zapisvali filmy i raspaŭsiudžvali zapisy dalej, zaznačyŭ kaardynatar «Jeŭrapiejskaj Biełarusi» Andrej Sańnikaŭ.

Łukašenku, zrazumieła, nie spadabałasia. Jon skazaŭ, što «abražany» filmam.

«Ja viedaju, chto daje hetyja kamandy i rehuluje hetyja pracesy», — skazaŭ jon u zajavie na svaim veb-sajcie.

Nieŭzabavie paśla hetaha Biełaruś adkryła ahoń u adkaz, apublikavaŭšy ŭryŭki vielmi krytyčnaha dakładu pra Pucina, napisanaha rasijskimi apazicyjnymi dziejačami, u adnoj ź biełaruskich dziaržaŭnych haziet. «Dzikunstva stała normaj u rasijskim hramadstvie», — piša hazieta ŭ kamientary da publikacyi.

Pieršy kanał biełaruskaha telebačańnia, padkantrolny ŭradu, pakazaŭ intervju z prezidentam Hruzii Michaiłam Saakašvili, jaki hańbavaŭ rasijskich lideraŭ — i jaki sam źjaŭlajecca abjektam krytyki rasijskich dakumientalnych stužak.

U svaim intervju Saakašvili nazvaŭ film pra Łukašenku kryvadušnym, adznačyŭšy, što pa palityčnych zabojstvach Rasija idzie papieradzie Biełarusi. «Heta patychaje prapahandaj vajny», — zajaviŭ Saakašvili.

U adkaz na intervju śpikier rasijskaha parłamienta Barys Hryzłoŭ, abviaściŭ Saakašvili pa-za zakonam i prapanavaŭ zrabić tak, kab dla Biełarusi heta nie prajšło biez nastupstvaŭ.

«Luby, chto daje Saakašvili mahčymaść adčuć siabie prezidentam, u tym liku ŭ inšaj krainie, prymaje rašeńnie, jakoje moža paŭpłyvać na adnosiny z Rasijaj», — skazaŭ jon.

Admova Rasii ŭ padtrymcy, biezumoŭna, nie pradkazvaje Łukašenku ničoha dobraha na prezidenckich vybarach u nastupnym hodzie.
Niekatoryja rasijskija palityčnyja analityki zaznačajuć, što kampanija ŭ ŚMI moža śviedčyć pra pačatak sprobaŭ pazbavić jaho ŭłady.

Nasamreč, niekatoryja biełaruskija apazicyjnyja lidery jeździli ŭ Maskvu ŭ minułym miesiacy, dzie praviali nieaficyjnuju sustreču z rasijskimi čynoŭnikami, uklučajučy ministra finansaŭ Rasii, i siabrami partyi Pucina «Adzinaja Rasija».

Rasijskamu «miakkamu ŭcisku» ŭ vyhladzie kampanij u ŚMI i ekanamičnaha cisku prypisvajecca dapamoha ŭ pazbaŭleńni ŭłady ŭ krasaviku prezidenta Kyrhyzstana Kurmanbieka Bakijeva. Adnak Łukašenka, jaki znachodzicca va ŭładzie ŭžo 16 hadoŭ, ujaŭlajecca, bolš tryvała trymajecca za jaje, čym trymaŭsia jahony kirhizski kaleha.

Tym nie mienš, mahčymaść atrymańnia padtrymki Kramla ŭžo pryvabiła niekatorych pradstaŭnikoŭ apazicyi ŭ Biełarusi.

«Heta ŭnikalnaja situacyja, kali Jeŭropa i Rasija mohuć damovicca ab praviadzieńni biełaruskaj prezidenckaj kampanii, — kaža Jarasłaŭ Ramančuk, jaki źbirajecca bałatavacca na pasadu prezidenta. — Heta pieršy raz u historyi».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?