Halivud źniaŭ błakbaster «Daroha dadomu», u asnovie jakoha — nievierahodny los biełarusa z Hłyboččyny.

Viasnoj u prakat vyjdzie halivudski film «Daroha dadomu» (The Way Back) z Kolinam Farełam i Edam Charysam. U asnovie siužeta — nievierahodnaja historyja ŭciokaŭ viaźniaŭ HUŁAHa praz Manholiju, pustyniu Hobi i Himałai ŭ Indyju. Scenaryj napisany pavodle knihi Słavamira Raviča, uradženca Pinska. Jaho «Doŭhaje padarožža» (The Long Walk) pabačyła śviet u Łondanie ŭ 1955 hodzie i było pierakładzienaje na dziasiatki moŭ.

Adnym z tych viaźniaŭ, što źbiehli ź jakuckaha łahiera, byŭ, pavodle knihi, sam aŭtar. Ravič piša, što paźniej jon ustupiŭ u armiju Andersa, vajavaŭ u Iranie i Jehipcie, a paśla vajny asieŭ u Vialikabrytanii.

Tam aŭtar biestsielera pamior u 2004 hodzie.

A praz dva hady hrymnuŭ skandał: vyjaviłasia, što historyja była śpisanaja Ravičam. Nasamreč z łahiera ŭciakaŭ inšy biełarus — uradženiec Hłyboččyny Vitald Hlinski.

Kolin Fareł u filmie «Daroha dadomu»
Jon zaraz žyvie ŭ anhlijskim hrafstvie Kornueł na marskim uźbiarežžy. Prosty čałaviek, jaki ŭsio žyćcio budavaŭ aŭtastrady. Tolki vypadkova praŭda pra jaho los vyjšła na pavierchniu: sam Hlinski nikoli nie davodziŭ, što nasamreč jon, a nie Ravič, hieroj «Doŭhaha padarožža». Vitald chacieŭ zabyć uvieś hety žach. Padrabiaznaściaŭ pachodu praz Himałai nie viedała navat jaho žonka Džojs.

Siamju Vitalda aryštavali ŭ Hłybokim u 1939‑m, paśla prychodu savieckaj ułady. 16‑hadovy chłopiec atrymaŭ 25 hadoŭ łahiera.

Praz maskoŭskuju Łubianku vosieńniu 1940 hoda Hlinski trapiŭ u łahier №303, na paŭnočny zachad ad Jakucka. Spačatku pracavaŭ na lesapavale, potym, paśla traŭmy, — u kuźni. Žonka načalnika łahiera niejak paprasiła jaho paramantavać radyjo. Na ścianie načalnickaha kabinieta viazień pabačyŭ padrabiaznuju kartu Azii. Vidać, tady i naradziŭsia płan uciokaŭ, ažyćciavić jaki ŭdałosia z pačatkam vajny, kali nahlad za viaźniami asłabieŭ.

Nočču, u nialudskuju zavieju, Vitald minuŭ łahiernyja vyški. I pabačyŭ, što za im pa hłybokim śniezie cuham iduć jašče šeść zekaŭ. Jon skazaŭ im, što budzie ruchacca pa dvaccać hadzin u dzień, pakul nie minie miažu SSSR. Kali niechta nie zhodny — moža viartacca.

Da miažy było 2,5 tysiačy kiłamietraŭ.

Tak jany i pajšli, śled u śled. Pieršy prabivaŭ śniežnuju calinu, apošnija zamiatali ślady chvajovymi łapkami.

Ich hrupa była internacyjanalnaja: zdaravienny kryminalnik Batko — ci to biełarus, ci to ukrainiec, charvat Zara — były ŭładalnik kaviarni, tajamničy amierykaniec Śmit, jaki pracavaŭ da aryštu inžynieram u Maskvie, niekalki polskich žaŭnieraŭ.

Paźniej jany padabrali maładuju dziaŭčynu — Chryścinu Pałonskuju, što ŭciakła z kałhasa, bajučysia pakarańnia za zabojstva hvałtaŭnika. Darohaj jana pamierła ad hanhreny.

Ciažkaści šlachu — haračyniu, jakaja źmianiła choład, smahu i hoład,

kali davodziłasia pić maču i jeści źmiejaŭ, darohi praz pustyni i hory — vytrymali nie ŭsie. Da Indyi dajšli Hlinski, Zara, Batko i Śmit.

Dziakujučy apošniamu, padazronuju kampaniju nie rasstralali brytanskija vajskoŭcy ŭ Kalkucie. Tam ža skončyłasia ich nievierahodnaje padarožža daŭžynioj u 6,5 tysiačy kiłamietraŭ i praciahłaściu ŭ 11 miesiacaŭ.

Trochi ačuniaŭšy ŭ indyjskim špitali, Hlinski zapisaŭsia dobraachvotnikam u polskuju armiju Andersa. Praź Iran i Jehipiet jon trapiŭ u Anhliju, udzielničaŭ u vysadcy sajuźnikaŭ u Narmandyi, paśla vajny słužyŭ u brytanskim akupacyjnym korpusie ŭ Hiermanii. Urešcie, kančatkova pierabraŭsia ŭ Vialikabrytaniju. Šlach u rodnyja miaściny dla ŭciekača z HUŁAHa byŭ zakazany.

Svaje pryhody Hlinski apisaŭ u śpiecyjalnym raparcie, jaki padaŭ u polskaje pasolstva ŭ Łondanie. Vierahodna, tam jaho i znajšoŭ siarod inšych papier čynoŭnik Słavamir Ravič.

Vitald Hlinski paŭstahodździa maŭčaŭ pra toje, što Ravič staŭ słavutym, śpisaŭšy jaho historyju. Choć siužet «Doŭhaha padarožža» trochi adroźnivaŭsia ad realnych padziej. Dyj nie ŭsie udzielniki ŭciokaŭ byli b radyja, kali b adkryłasia praŭda. Ziamlak Batko, jakoha Hlinski paśla vajny spatkaŭ u Łondanie, pahroźliva zahadaŭ jamu maŭčać — da vajny jaho šukali ŭ Polščy za zabojstva. Vidać, žyŭ ciapier pad čužym imiem i bajaŭsia vykryćcia.

Praŭda ŭspłyła tolki ŭ 2006 hodzie. Adkrylisia vajskovyja dakumienty, pavodle jakich zimoj 1941 hoda Ravič słužyŭ u Piersii i nijak nie moh uciačy ź sibirskaha łahiera.

Žurnalist BBC Chju Levinsan vyjaviŭ niestykoŭki ŭ apoviedzie Raviča i znajšoŭ sapraŭdnaha hieroja tych padziej — Vitalda Hlinskaha. Zaraz ab im, jak i ab Ravičy, stvarajuć film. Adno što dakumientalny.

Voś takaja historyja, u jakoj adzin uradženiec Biełarusi skraŭ žyćciapis u inšaha, a Halivud źniaŭ pavodle jaho film ab pryhodach palaka ŭ Sibiry.

Aleś Pilecki pavodle Newsweek, dy mirror.co.uk

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0