Ź niadaŭnich časoŭ staronka ŭradženca litoŭskaha Paniaviežysa ŭ fejsbuku znoŭ ažyła: abnaviłasia avatarka, stali zjaŭlacca zapisy na ścianie. Niaŭžo Skinderys vyjšaŭ na volu?

Zatrymańnie litoŭca pa kryminalnaj spravie adbyłosia ŭ lutym 2022-ha. Tady krynicy «Trybuny» paviedamlali, što ŭ situacyi zamiašanyja narkotyki. Jak paźniej udałosia vyśvietlić, Skinderys źbiraŭsia arhanizavać pastaŭku narkatyčnych rečyvaŭ u Biełaruś, ale jaho chutka nakryli, tak i nie daŭšy razharnucca.

U pieršaj pałovie 2022-ha nad byłym futbalistam prachadziŭ sud, dzie ŭsio mahło skončycca 12 hadami pazbaŭleńnia voli (miarkujučy pa terminie, abvinavačvali Skinderysa pa č. 3 artykuła 328-1 KK «Niezakonnaje pieramiaščeńnie praź miažu Jeŭrazijskaha ekanamičnaha sajuza i (abo) Respubliki Biełaruś narkatyčnych srodkaŭ, psichatropnych rečyvaŭ abo ich prekursoraŭ abo anałahaŭ»).

U vyniku dali siem hadoŭ kałonii. Na voli ŭ jaho zastalisia žonka i dačka.

Doŭhi čas pra Skinderysa ničoha nie było čuvać. Naturalna, maŭčali i jaho sacsietki. Apošni post byŭ datavany 22 śniežnia 2021 hoda — fatahrafija z navahodniaha ranišnika dački. Dalej — zapisy inšych karystalnikaŭ, vinšavańni z dniom naradžeńnia.

Adnak 3 lutaha 2024 hoda staronka ŭ fejsbuku niečakana ažyła: karystalnik źmianiŭ fota profila. Praz tydzień zdymak znoŭ pamianiaŭsia. A dalej na ścianie stali zjaŭlacca novyja zapisy: videa taho, jak dačka kupajecca ŭ basiejnie, fatahrafija dački ŭ kaviarni, karcinki ź fiłasofskimi frazami («Syści svoječasova — heta takaja ž prykmieta dobraha tonu, jak nie spaźnicca da pačatku», «Nikoli nie pierabolšvajcie hłupstva vorahaŭ i viernaść siabroŭ»).

U kancy minułaha tydnia zjaviłasia fatahrafija, dzie Skinderys chvalicca tym, što skinuŭ 25 kh. Pry hetym dla nahladnaści vystaŭlenyja dźvie fatahrafii. Miarkujučy pa ŭsim, raniejšaja i aktualnaja. Na apošniaj jon staić pobač z karcinaj i vyhladaje sapraŭdy dobra schudniełym.

Pa takoj aktyŭnaści možna było padumać, što eks-futbalist užo vyzvaliŭsia. «Trybuna» pasprabavała ź im źviazacca ŭ sacsietcy, adnak toj nie pračytaŭ paviedamleńniaŭ. U vyniku praz svaje krynicy žurnalistam udałosia daviedacca, što choć litoviec i staŭ bližej da svabody, ale pa-raniejšamu znachodzicca ŭ źniavoleńni.

U 2023-m Skinderys zdoleŭ damahčysia pieravodu ŭ adnu z papraŭčych ustanoŭ Litvy. Ciapier eks-bramnik praciahvaje adbyvać pakarańnie ŭ Pravienišskaj kałonii. Heta papraŭčaja kałonija adkrytaha typu (kałonija-pasielišča) niedaloka ad Koŭna. Stvoranaja jana była jašče da Pieršaj suśvietnaj vajny, nasiła status papraŭča-pracoŭnaha łahiera, tam adbyvali pakarańnie asudžanyja pa administracyjnych artykułach. Źniavolenyja zdabyvali torf na torfaraspracoŭkach, što naležali Kovienskaj turmie.

U hady akupacyi Litvy nacysckaj Hiermanijaj dziejničaŭ Pravienišski kancentracyjny łahier, dzie ŭ pačatku 1941 hoda znachodziłasia bolš za 600 čałaviek. Paśla vyzvaleńnia Litvy ŭ 1944-m łahier uvajšoŭ u sistemu HUŁAH, była stvoranaja Pravienišskaja kałonija na 1000 čałaviek. Z časam pobač sa stancyjaj Pravieniški zjavilisia kałonii № 1, № 2, № 3, a ŭ lutym 2011-ha ŭstanovy byli abjadnanyja ŭ adnu kałoniju.

I voś tudy ŭ 2023-m pieraviali Skinderysa. Jak havorać krynicy «Trybuny», heta stała mahčymym dziakujučy tamu, što były spartsmien zastavaŭsia hramadzianinam Litvy, choć i mieŭ dazvoł na žycharstva ŭ Biełarusi.

Jak patłumačyli «Trybunie» ŭ jurydyčnaj słužbie pravaabarončaha centra «Viasna», takaja pracedura nazyvajecca ekstradycyjaj. Jaje pravavaja padstava — mižnarodnyja damovy pamiž krainami. U adkrytym dostupie hetych pahadnieńniaŭ niama, ale viadoma, što pamiž Litvoj i Biełaruśsiu takoje pahadnieńnie dziejničaje.

Dla pieradačy źniavolenaha kraina, kudy płanujecca pieravod, robić zapyt ci praz MZS, ci praz pravaachoŭnyja struktury ŭ dziaržavu, dzie adbyvaje pakarańnie čałaviek. Ale da pačatku pracedury sam źniavoleny musić padać chadajnictva ŭ adpaviednyja orhany (u hetym vypadku Litvy) z prośbaj pačać praceduru ekstradycyi.

Što da ŭmovaŭ utrymańnia Skinderysa ŭ Pravienišskaj kałonii, to, pavodle słoŭ krynic «Trybuny», jany istotna adroźnivajucca ad tych, što byli ŭ Biełarusi. Litoviec vielmi zadavoleny novym režymam adbyćcia pakarańnia. Tam źniavolenym dazvolenyja nie tolki znosiny sa svajakami pa videasuviazi, ale i dostup da sacsietak. Ułasna, hetym i tłumačacca abnaŭleńni ŭ fejsbuku Skinderysa.

Nakolki viadoma, były futbalist zusim chutka moža vyjści na volu. Ci adbudziecca heta, vyrašycca na pasiadžeńni kamisii pa ŭmoŭna-daterminovym vyzvaleńni, jakoje pavinna adbycca praź dzieviać miesiacaŭ. Pry idealnym raskładzie ŭžo sioleta Skinderys moža apynucca doma.

Pry hetym, pavodle źviestak «Trybuny», navat u vypadku vyzvaleńnia i źniaćcia ŭsich abmiežavańniaŭ pa pieramiaščeńni viartacca ŭ Biełarusi eks-bramnik nie maje namieru, choć jahonyja žonka i dačka pa-raniejšamu zastajucca ŭ Minsku.

Pry hetym u pačatku 2021 hoda, raschvalvajučy režym Łukašenki, Skinderys badziora krytykavaŭ stan spraŭ u Litvie. Jamu padabałasia, jak u Biełarusi zmahalisia z karanavirusam i dapamahali tym, chto im zachvareŭ (nibyta na jaho radzimie ŭsio było zusim nie tak). Naohuł, u Minsku jon nibyta adčuvaŭ siabie lepš i bolš biaśpiečna, čym u Litvie, i heta niahledziačy na represii. Asobna ad jaho dastałosia eks-prezidentcy Litvy Dali Hrybaŭskajcie — vielmi padobna, što praź jaje poł: «A kali pačała žančyna kiravać u kirunku ŭsich hetych mienšaściaŭ, pačałasia katastrofa. Uhrobiać Litvu. Dy i pahladzicie, jakija tam ceny, što tam robicca».

Mahčyma, znajomstva ź miescami pazbaŭleńnia voli ŭ Biełarusi prymusiła Skinderysa pa-novamu zirnuć na Radzimu.

Čytajcie taksama:

«Možna skazać, adskočyŭ». Byłomu litoŭskamu futbalistu, jaki chvaliŭ Łukašenku i kazaŭ, što ŭ biełarusaŭ «kałhasny mientalitet», dali 7 hadoŭ turmy

Futbalist-litoviec, jaki ličyć mientalitet biełarusaŭ kałhasnym i fanacieje ad Łukašenki, moža sieści ŭ turmu. Nie za palityku, a za narkotyki

Kiraŭnik «Trybuny» pra «pakajańni» futbalistaŭ: Adna reč, kali suprać ciabie kryminałka, inšaja — kali ty zapisvaješsia, kab zarabić na misku pachlobki

Клас
2
Панылы сорам
3
Ха-ха
36
Ого
0
Сумна
3
Абуральна
5