Alaksandr Łukašenka ŭ čas vizitu ŭ Hanovier, Niamieččyna. 1998 hod. Fota: Holger Hollemann / picture alliance via Getty Images
27 śniežnia 1994 hoda, praz paŭhoda paśla abrańnia Alaksandra Łukašenki prezidentam, u apazicyjnaj haziecie «Svaboda» źjaviŭsia antykarupcyjny dakład deputata-rabočaha Siarhieja Antončyka. U adnym numary z hetym materyjałam była apublikavanaja paema «Łuka Mudziščaŭ prezident», napisanaja pad psieŭdanimam Viedźmaka Łysahorskaha. Paema stała adnoj ź pieršych u «łukašenkijanie».
Alaksandr Łukašenka ŭ Škłovie ŭ čas prezidenckich vybaraŭ. Fota: president.gov.by
Pieršy namieśnik hienieralnaha prakurora U. Kandraćjeŭ pa fakcie publikacyi ŭ haziecie «Svaboda» paemy Viedźmaka Łysahorskaha «Łuka Mudziščaŭ — prezident» zavioŭ spravu pa art. 188 Kryminalnaha kodeksa («Publičnaja abraza pradstaŭnika ŭłady ŭ suviazi z vykanańniem uskładzienych na jaho abaviazkaŭ»). Aŭtaru pahražaŭ hod papraŭčych rabot abo štraf ad 10 da 200 minimalnych zarpłataŭ.
16 studzienia ŭ redakcyju «Svabody» naviedalisia śledčyja prakuratury. Jany šukali aŭtara paemy. Reč u tym, što vybrany psieŭdanim užo vykarystoŭvaŭsia adnojčy — za časami Mašerava niechta pad psieŭdanimami Francišak Viadźmak-Łysahorski napisaŭ apazicyjny, dysidencki «Skaz pra Łysuju haru».
Paema tady narabiła šmat šumu ŭ cichaj savieckaj respublicy. Jana raspaviadała pra toje, jak piśmieńniki stvarali svoj sadovy kaapieratyŭ, jak dzialili ziamlu, budavalisia, zdabyvali ŭhnajeńni.
U toj čas CK KPB rabili vyhlad, što «Skaz pra Łysuju haru» — prosta prymityŭnaja satyra na biełaruskich piśmieńnikaŭ, ale aŭtara šukali. Praŭda, jak kažuć, Mašeraŭ addaŭ kamandu KDB i milicyi znajści Viedźmaka. Jak i ŭ 1994 hodzie, słužbisty tady paciarpieli ŭ hetaj spravie paražeńnie.
«Łuka Mudziščaŭ» taksama zapazyčańnie — ale z ruskaj litaratury. Takuju nazvu nasiła «saromnaja» ananimnaja paema, napisanaja ŭ XIX stahodździ. U joj raspaviadałasia pra maładuju i bahatuju maskoŭskuju kupčychu, jakaja adroźnivajecca jurlivaściu i žadańniem savakuplacca pa dziesiać i bolš razoŭ na dzień. Muž nie vytrymlivaje jaje zapytaŭ i pamiraje, a kupčycha pačynaje zajmacca seksam z usimi navokał, ale chutka akazvajecca ŭ situacyi, kali jaje ŭžo nichto nie moža zadavolić. Nieŭzabavie ŭ jaje źjaŭlajecca dakučlivaja ideja znajści mužčynu ź vializnym čelesam. Pra adzin taki ekzemplar u dvaranina Łuki Mudziščava paviedamlaje joj svacha. U čas pałavoha akta ŭsie try dziejnyja asoby paemy trahična hinuć.
Pres-kanfierencyja Alaksandra Łukašenki paśla pieršaha tura na vybarach prezidenta Biełarusi. Fota: president.gov.by
Paema «Łuka Mudziščaŭ prezident» paśla pieršaj ža publikacyi stała nastolki papularnaj, što praciahnuła žyć svaim žyćciom. Praz tydzień źjaviŭsia satyryčny tvor «Łuka Mudziščaŭ adkazvaje Viedźmaku Łysahorskamu», jaki paradziravaŭ rytoryku palityka i manieru havaryć trasiankaj.
Uručeńnie paśviedčańnia prezidenta Łukašenku. Za śpinaj — dziaržaŭny bieła-čyrvona-bieły ściah i hierb «Pahonia». Fota: president.gov.by
Paema pra Łuku Mudziščava mieła praciah, ale zusim nie jasna, ci maje jon toje ž aŭtarstva, što aryhinalny tvor, abo heta tolki pierajmańnie.
Choć aŭtar davaŭ dosyć kankretnaje apisańnie samoha siabie, chto chavajecca pad psieŭdanimam nieviadoma dahetul.
U 2003 hodzie Nił Hilevič raskryŭ, što «Skaz pra Łysuju haru» pad psieŭdanimam Viedźmak Łysahorski napisaŭ jon, a idei dla siužetaŭ jamu padkidvaŭ Mikoła Aŭramčyk, sam Aŭramčyk śćviardžaŭ, što hety tvor jany pisali razam z Hilevičam. Ale nichto ź ich nie braŭ na siabie aŭtarstva paemy «Łuka Mudziščaŭ prezident».
Ryhor Baradulin, jakomu taksama prypisvali aŭtarstva paemy «Łuka Mudziščaŭ prezident», tłumačyŭ, što jon by napisaŭ lepš i takoj by słabiny sabie nie dazvoliŭ. Taksama jon davodziŭ, što nie pisaŭ paemu choć by tamu, što tam jość asoby, pra jakich jon nie chacieŭ by pisać. «Našto mnie heta? Dla čaho? Dyj łoŭla vietru heta. Heta ŭsio pustoje».
U 2001 hodzie ŭsia narodnaja tvorčaść, pryśviečanaja asobie pieršaha prezidenta, była sabranaja ŭ zborniku «Idyjot samy nastajaščy…». Niekatoryja z apublikavanych tam tvoraŭ, naprykład, «Piśmo ruskojazyčnych biełorusov Łukie Mudiŝievu-priezidientu», jakoje źjaŭlajecca tvorčym pierajnačvańniem «Lista Rejhanu ad pracoŭnych Urała», biez cenzuravańnia pałovy słoŭ niemahčyma apublikavać na sajcie.
Siońnia hety žanr palityčnych fieljetonaŭ amal pazabyty, sastupiŭšy miesca fotakałažam dy miemam, nie mienš vostrym i žyćciovym.
«Naša Niva» — krynica jakasnaj infarmacyi i bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ «NN»Čytajcie taksama:
«A, pacuk! Pacuk!» Jak pracuje novaje treš-šou Marharyty Laŭčuk
Stvaralniki «Pracesaŭ» zdymajuć novaje humarystyčnaje šou — pra žonak mabilizavanych
Uvohule źjechaŭ z krainy narod.
Rabočyja u Polšču, Uračy u Varšavu
AMAP v Ukrainu bo tam bolš jaskrava.
Uvieś kamitet pierajechaŭ v Kitaj,
U Dubaj pierajechach "śviaty" Mikałaj,
Zastaliś u krainie adnyja bamžy
I členy kamiśsii pa łuchtažy.
A hod jubilejny da dnia pieramohi
Pravieści parad - aby vycierci nohi
Suśvietu patrebna usiamu pakazać
"I pomnit, i čtit, i nielzia zabyvať"
Ale ž i vojska usio raźbiežałaś
Snarady pradali - pustoty zastaliś
I lazhali tanki na našaj miažy
a zaraz niama - naduvaj mulažy
I voś vyrašajuć na ceły parad
nadźmuchać tkaniovy atrad iz sałdat
I tanki nadzmuchać i samaloty
patrebna KPACUBO da s pazałotaj
U noč na praśpiekcie arava bamžej
Staić, maciarycca, hłaza iz vačej
Stamilisia rotu taku naduvać
I Troški naduli - i hrudzi balać
Kamiśsija chodzić i praviaraje
Chto nie tak duje, a chto naduvaje
A chutka śvitanak - za im i parad
Pad ranicu trochi naduli harmat
Sabrali trybunu - pastavili stuł
Kab hłaŭnasidziačyj na im i usnuŭ
Kamiśsija budzie za im ža stajać
Kab zorka sačyć kali toj budzie spać
U dzieviać pryjechali prapahandysty
Za imi za rasiei dazimietrysty
Za imi z Dubaja śladziać snajpiera
Z Kitaja śviacić pryvieźli śviatara
Pravieryli płočšu, praśpiekt i pabiedu
uskłali nitku da pomnika Šviedu
Zabyli pra fłahi - słupy adzinoki
Pašyć by s čaho - dy niama avierłokaŭ
U poŭdzień chacieli pravieści parad
Da zduŭsia narešcie vajskovy atrad
Kamiśsija sročna sklikaje bamžej
Iskać vynavatych ža zvykliva jej
Rašieńnie kamiśsii była takim
Bamžy vinavaty u dzirkach tkanin
I ŭ nakazańnie za hetu pravinu
Jany abaviazany pracaj hadzinu
- Iščycie halinu - kab byŭ "aŭtamat"
Adzieńnie nadzieńcie na adzin ład
Z płatka paviažycie sabie jak bieret
Zapačkajcie tolki, kab byŭ šery ćviet
Ŭ šerenhu davajcie bamžy stanavicieś
Čakajcie kamandy i cicha śmirycieś
Vam treba dastojna siabie pakazać
I zuby ŭsie spračcie - karonki bliščać.
Narešcie pryjechaŭ - na stulčyk ustaŭ
Pramovu pra mirny kłačok rasskazaŭ
I dvinułaś horda kałonna bamžej
I pach rasściłaŭsia i rezaŭ vačej
parad raspačali - paviertra śmiardzić
na poŭnačy Minska rajončyk staić
prajekt usiaho na 6-7 etažoŭ
mapid ža pa zvyčcy nastaviŭ słupoŭ
nie moža pavietra stalicu praduć
ale ž heta proiski, niejkaja muć
zato hanaracca na teleekranie
a vychłapa, jak ad bury ŭ stakanie
idzie nie u nohu šarenha bamžoŭ
zamiest miedaloŭ joj dali ankieroŭ
členy kamisii śmirna stajać
i dychać bajacca, i ciažka ŭzdychać
a hienieralisimus zyryć u dal
jon kak by i tut alo jakby amal
na ranicu byli sivyja abłoki
a zaraz piače niby dychajuć cmoki
Jak tolki šarenha bližej dabrałaś
Tranślacyja štości abarvałaś
Puścili zastaŭku pra pieramohu
Puścili padziaki "vialikamu bohu"
Puścili pryznańni i prynižieńni
Raspaviali pra repreśsij značeńnie
Vysoki sabrali były ŭradžaj
A za miažoj, biehły naš, vyžyvaj
Kałonna trybunu prašpacyravała
Tranślacyja znoŭ na parad pakazała
Viadučy skaraje, što budzie salut
i frantavyja "kaniešnie ž" naljut
Bamžy i kamiśsija - ŭsie chto zastaŭsia
harełki niama - bo zavod pałamaŭsia
niama kamu štości z čahości čynić
a adramantuješ - prydiecca rabić
I tak voś z usim, što zastałaś u krainie:
Što cicha hnije, čto ržavieje, čto hinie.
Bamžy što piłujuć, čto cicha kraduć:
Nichto ich nie palić - svajež nie zdaduć.
Kamiśsii stała značna lahčej -
Papieru marać nie prychodzicca jej.
Papiery niama. Rašajuć usłych
Na zaŭtra apiać razhladajuć ža ich
I tak dzień za tydniem, stabilna i ŭhoru
Idzie śvietłym šlacham kraina uzoru
Zaćvierdziŭ hałoŭny dykretam toj šlach
i podvih bieśśmiercien i jon ŭ karalach
Navokał krainy narod nie skaryŭsia
chto štośći damohsia, a chtość navučyŭsia
Bo čałaviek u hałoznych ralach
Žyvie Biełaruś, bo kraina ŭ ludziach