Chrystos Pantakratar Christ Pantacrator Christos Pantakrator

Chrystos Usiomahutny — adna z najstaražytniejšych ikon. VI st., manastyr Śviatoj Kaciaryny na paŭvostravie Sinaj. Fota: Wikimedia Commons

Usie surjoznyja historyki pahadžajucca, Isus z Nazareta sapraŭdy isnavaŭ. Akramia Jevanhiellaŭ i sačynieńniaŭ pieršych chryścijan, pra jaho jak realnaha čałavieka zhadvajuć judejski historyk Iosif Fłavij (37—100 hady), łacinskija aŭtary Tacyt (58—120) i Śvietonij (70—140). Źviestki pra Isusa majucca navat u siryjskaha piśmieńnika Mara bar Sierapijona (50—?).

Niahledziačy na adsutnaść materyjalnych dokazaŭ jaho isnavańnia, historyki na padstavie raznastajnych lehiendarnych historyj, jakija byli napisanyja nie tolki praz hady, a praz stahodździ paśla śmierci Isusa, zdoleli ŭskosna vyznačyć niekatoryja detali jaho žyćcia.

Aŭtar novaha daśledavańnia «Isus dla historykaŭ. Pamiž praŭdaju i lehiendaj» (Jésus des historiens. Entre vérité et légende) zahadčyk kafiedry «Pachodžańnie chryścijanstva» ŭ Praktyčnaj škole vyšejšaj adukacyi (Paryž) Pjerłuidžy Pjovaneli (Pierluigi Piovanelli) śćviardžaje, što Isus jašče nie raskryŭ usich svaich tajamnic. Intervju z navukoŭcam publikuje Le Monde.

Pa słovach daśledčyka, adkryćcio takich tekstaŭ, jak papirusnyja kodeksy, viadomyja jak Biblijateka Nah-Chamadzi, u 1947 hodzie i Rukapisaŭ Miortvaha mora ŭ 1948 hadach zrabili revalucyju ŭ daśledavańni Isusa jak histaryčnaj asoby. Hetyja teksty značna pašyryli našy viedy ab intelektualnym, duchoŭnym i kulturnym kantekście Paleściny taho času i dazvolili prakłaści masty pamiž staražytnym judaizmam i Isusam.

Charyzmatyčny lidar?

Isus, adznačaje Pjovaneli, uražvaŭ usich. U niekatorych jon vyklikaŭ taki entuzijazm, što niekatoryja ludzi nie vahajučysia kidali ŭsio, navat siemji, i išli za im. Z druhoha boku, jon vyklikaŭ zaciatuju varožaść svaich praciŭnikaŭ.

Siońnia Isusa nazvali b charyzmatyčnym lidaram, jakim ličycca asoba, jakaja vystupaje ŭ jakaści katalizatara siły hrupy i adnačasova padtrymlivajecca hetaj hrupaj.

Jak tłumačyć vučony, zychodziačy z takoha punkta hledžańnia, jon zadaŭsia pytańniem, jak u takim kansiervatyŭnym hramadstvie, jak Paleścina I stahodździa, niechta moh raźvić taki vialiki davier da svajoj asoby, pakazać siabie zdolnym supraćstajać uładzie — jak relihijnaj, tak i palityčnaj — i źviartacca da ludziej, zajaŭlajučy, što viedaje ich blizka, znutry.

U pošukach adkazu na hetaje pytańnie, adznačaje aŭtar, jon zacikaviŭsia mistykaj i ŭjaŭleńniami Mierkavy — daŭniaha mistyčnaha vučeńnia ŭ judaiźmie, jakoje pačało raspaŭsiudžvacca prykładna ŭ I stahodździ da našaj ery, a ŭ časy Isusa mieła šmat prychilnikaŭ.

U centry hetaha vučeńnia — historyi ab uzychodžańni da niabiesnych pałacaŭ i Pasadu Božaha. U kłasičnaj schiemie, tłumačyć historyk, viernik «uznosicca na niabiosy» padčas mistyčnaha vopytu. Pry hetym jon prachodzić praź siem uzroŭniaŭ (Siem Niabiosaŭ) pierad tym jak traplaje ŭ tronny zał, dzie sustrakajecca z Vobrazam Božym. Paśla sustrečy jon pieramienieny viartajecca na ziamlu z kaštoŭnaj infarmacyjaj.

Ślady hetaha mistyčnaha vučeńnia možna adšukać u Starym Zakonie, kali prarokam Isaju (Kniha praroka Isai, raździeł 6) i Iziekiilu (Kniha praroka Iziekiila, raździeły 1 i 10) byli źjaŭleńni «Pasada Božaha». U «Knizie Jenocha» — apakryfičnym tekście Staroha Zakonu, jaki znojdzieny siarod Rukapisaŭ Miortvaha mora i datujecca III stahodździem da našaj ery, raźvivajecca ideja pra viernikaŭ, jakich «vynieśli» i tajemnym čynam uźnieśli ŭ pałac božy, raźmieščany «na niabiosach». Tam jany atrymlivali asałodu aŭdyjencyi adzin na adzin.

Isus — mistyk judaizmu

Hetyja śviedčańni, na dumku historyka, dajuć padstavy dla hipotezy ab tym, što Isus byŭ paśviačony ŭ ekstatyčnyja techniki Mierkavy da pačatku svajoj hramadskaj dziejnaści. Heta mahło adbycca jašče ŭ Halilei, ci to padčas vučnioŭstva ŭ Jana Pradvieśnika, ci to kali jaho ŭtajamničyli nastaŭniki z hramady jesiejaŭ. U kožnym razie amal biassprečny, na dumku Pjovaneli, toj fakt, što Isus byŭ adnym ź pieršych vialikich mistykaŭ judaizmu, što i mahło ŭsialać u jaho vialikuju ŭpeŭnienaść.

Vučony prapanuje zhadać epizody jak z kananičnych, tak i apakryfičnych Jevanhiellaŭ, jakija, na jaho pohlad, nahadvajuć mistyčnyja vizii Isusa. U tak zvanym «Jevanhielli Zbaŭcy» — apakryfičnym tvory, napisanym na kopckaj movie ŭ IV—V stahodździach — možna pračytać ab tym, što Isus, pryjšoŭšy z apostałami na haru, pačynaje razam ź imi ŭzychodžańnie na niabiosy, jakoje pavinna pryvieści ich da «Pasada Ajca».

A ŭ «Jevanhielli ad Maryi» — inšym apakryfičnym tekście, Maryja Mahdalina pakazana jak lubimaja vučanica Isusa, jakoj jon pieradaŭ svaje patajemnyja sakrety, pieražyvaje ŭźniasieńnie i supraćstaić «siami siłam», što vielmi blizka da apisańnia ŭ Mierkavie.

U kananičnych Jevanhiellach, adznačaje daśledčyk, u Isusa taksama prysutničajuć źjaŭleńni, jon pieražyvaje formy transu, jaki nahadvaje vopyt Mierkavy. Adnak hetyja elemienty mienš adnaznačnyja.

Prayer in Gethsemane, Heinrich Hoffmann, 1890. Molitva v Hiefsimanii, Hienrich Hofman, 1890 h. Malitva ŭ Hiefsimanii, Hienrych Chofman, 1890 h.

Malitva ŭ Hiefsimanii, Hienrych Chofman, 1890. Fota: Wikimedia Commons

Siarod ich: apisańnie chryščeńnia, padčas jakoha niabiesny hołas źviartajecca niepasredna da Isusa i spasyłaje Duch Śviaty, spakušeńnie djabłam na sarakavyja sutki postu ŭ pustyni (jaho aŭtar ličyć halucynacyjaj), scena apafieozu Isusa na viaršyni samaj vysokaj z Halilejskich hor, kali niečakana razdajecca hołas ź niabiosaŭ (Jevanhielle ad Marka, 9, 2—8), malitva Isusa ŭ Hiefsimanskim sadzie, kali da jaho spuskajecca anioł, malitva na hary (Jevanhielle ad Marka, 6, 46—48), ź jakoj jon bačyć svaich vučniaŭ za sotni mietraŭ ad siabie ŭnizie.

Ale hetyja sceny dalokija ad apisanych u Mierkavie. Historyk dapuskaje, što apaviadańni mahli być pierapracavanyja, i niekatoryja elemienty źmienienyja pieršymi chryścijanami, jaki asabliva nie chacieli na ich spasyłacca.

Adpaviedna Mierkavie viernik — Isus ci inšy čałaviek — moža ŭźniacca da Boha, a paśla viarnucca ŭniz na ziamlu i padzialicca svaimi viedami ź inšymi vučniami, jakija ŭ vyniku sami mohuć pieražyć toj ža dośvied. A heta zusim nie toje pasłańnie, jakoje pieradadziena ŭ historyi pra Isusa jak pra boha, jaki na niekatory čas uvasobiŭsia ŭ čałavieka, pierad tym jak viarnucca na niabiosy.

Čytajcie jašče:

Biblija na biełaruskaj movie: ciažkaści pierakładu

Jak vyhladaŭ Isus? Kryminalisty pasprabavali dać adkaz

Jak vybrać pamiž «łaskaj» i «błahadaćciu» i z čaho lepš pačynać Novy Zapaviet

Клас
30
Панылы сорам
4
Ха-ха
4
Ого
7
Сумна
7
Абуральна
10

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?