Jury Turonak z Chryścinaj Lalko, 2009 h.

Jury Turonak z Chryścinaj Lalko, 2009 h.

Ź Jurkam Turonkam ja paznajomiŭsia ŭ Varšavie ŭ svoj studencki čas, niedzie pad kaniec 1970-ch. My nie mahli nie paznajomicca, bo ŭsie tyja ŭ Varšavie, chto spačuvaŭ biełaruskaj spravie, naohuł raniej ci paźniej sustrakalisia ŭ klubie Biełaruskaha hramadzka-kulturnaha tavarystva (BHKT) na vulicy Senatarskaj 8.

U kamunistyčnyja časy BHKT było adzinaj lehalnaj biełaruskaj arhanizacyjaj u Polščy, i kožny, chto chacieŭ choć što-kolečy zrabić u biełaruskim nakirunku, takim abo inšym bokam sudakranaŭsia z hetaj arhanizacyjaj, jakaja znachodziłasia, jak kožnaje inšaje nacmienšasnaje tavarystva ŭ krainie, pad pilnym vokam kurataraŭ ź Ministerstva ŭnutranych spravaŭ.

Pierad nami, studentami, Jurka Turonak — jaki byŭ z pakaleńnia našych baćkoŭ — nie chavaŭ svajoj antypatyi ni da kamunistyčnych paradkaŭ u ahulnaści, ni da funkcyjaneraŭ z BHKT u pryvatnaści. I jon ź vialikaj radaściu i entuzijazmam uspryniaŭ našu sprobu, viasnoju virlivaha 1981 hodu, vyrvacca z-pad apieki specsłužbaŭ i zasnavać niezaležnuju biełaruskuju arhanizacyju — Biełaruskaje abjadnańnie studentaŭ.

Kamunisty našaj arhanizacyi nie zarehistravali, adnak tych šaści miesiacaŭ našaj dziejnaści ŭ 1981-m, ad traŭnia da ŭviadzieńnia vajennaha stanovišča ŭ śniežni, chapiła, kab sfarmavać tryvały kaściak novaha biełaruskaha ruchu, jaki chacieŭ stvarać svaju Biełaruś, nia słuchajučysia kamunistaŭ.

U tym časie, u 1980-ch, historyk Jurka Turonak razam ź litarataram Sakratam Janovičam stalisia hałoŭnymi nastaŭnikami biełaruskaści dla biełaruskich studentaŭ. Heta ad ich my, dzieci bieznacyjanalnaha sialanstva, daviedvalisia pra bieł-čyrvona-bieły ściah, Pahoniu i BNR. Dyj pra BCR taksama.

Kali ŭ pačatku 1989 hodu stała jasna, što palityčnyja pieramieny ŭ Polščy nieminučyja, Jurka Turonak zaprapanavaŭ stvaryć Biełaruski klub — paŭpadpolny «centar samastojnaj biełaruskaj dumki», metaj jakoha budzie «asensavańnie palityčnych abstavin našaha dalejšaha isnavańnia jak nacyjanalnaj mienšaści» (hetak farmulavałasia ŭ deklaracyi Klubu).

Zasnavalnikami Klubu byli aktyvisty Biełaruskaha abjadnańnia studentaŭ Jaŭhien Vapa, Mikoła Vaŭraniuk, Jurka Kalina; historyki Aleh Łatyšonak i braty Anton i Jaŭhien Miranovičy; žurnalisty Jurka Laščynski i Jan Maksimiuk; mastak Lavon Tarasevič; piśmieńnik Sakrat Janovič. Staršynioju klubu staŭ Jurka Turonak.

Z perspektyvy majho 40-hadovaha znajomstva ź Jurkam Turonkam zdajecca mnie, što jakraz 1989 hod byŭ viaršyniaj jahonaha zornaha času. Tady Jurka Turonak poŭnaściu adčuŭ siabie adpaviednym čałaviekam na adpaviednym miescy.

Ale intelektualnaja atmasfera Klubu, jakaja tak adpaviadała historyku, nieŭzabavie źmianiłasia lichamankaj palityčnaj aktyŭnaści. Naš Klub apiaredziŭ kamunistaŭ z BHKT i pastaviŭ svaich kandydataŭ na častkova demakratyčnych parlamentarnych vybarach u červieni 1989 hodu: Sakrata Janoviča (Senat) i Jaŭhiena Miranoviča (Sejm).

Razvažałasia i kandydatura Jurki Turonka, ale ŭsie, uklučna ź im, pahadzilisia, što pastavić kandydata-katolika dla našaha sucelna pravasłaŭnaha elektaratu — heta było b palityčnym samahubstvam na samym starcie biełaruskaha palityčnaha žyćcia.

Vybary ŭ 1989-m my prajhrali, ale dasiahnuli takoha vyniku, jaki davaŭ nadzieju, što ŭ budučyni my zmožam dabicca pieramohi na vybarach i atrymać prynamsi adzin parlamencki mandat. Tamu adrazu paśla vybaraŭ Biełaruski klub pieraŭtvaryŭsia ŭ arhanizacyjny kamitet palityčnaj partyi (hetak zvanuju «Hramadu»).

Partyja ŭźnikła ŭ lutym 1990 hodu i pryniała nazvu Biełaruskaje demakratyčnaje abjadnańnie (BDA). Kiraŭnikom partyi staŭ Sakrat Janovič. Jurka Turonak uvajšoŭ u ścisłaje kiraŭnictva BDA — Hałoŭnuju radu — ale daŭ usim jasna zrazumieć, što palitykaj asabliva mocna zajmacca nia budzie, a zojmiecca tym, što było jahonym žyćciovym paklikańniem — historyjaj Biełarusi.

Što značyć imia Jurki Turonka ŭ biełaruskaj histaryčnaj navucy — nia mnie aceńvać. Ja tolki viedaju, što značyć Jurka Turonak u majoj asabistaj histaryčnaj adukacyi i ŭ adukacyi majho pakaleńnia. Bieź jaho my tulalisia b naślepa jašče niemaviedama kolki času i, mahčyma, nia zdoleli b złavić naš histaryčny šaniec u 1989 hodzie, kali my ŭstupili ŭ polskuju palityku jak samastojnaja biełaruskaja siła pad bieł-čyrvona-biełymi emblemami.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?