Kiraŭnik supołki TBM u Mahilovie Aleh Dźjačkoŭ

Kiraŭnik supołki TBM u Mahilovie Aleh Dźjačkoŭ

U arhanizacyi spadziajucca, što praz hetyja kursy ŭ horadzie stanie bolš biełaruskamoŭnych hidaŭ. Pakul ža, jak zaznačaje kiraŭnik supołki TBM Aleh Dźjačkoŭ, u Mahilovie tolki adzin atestavany ekskursavod, jaki ładzić vandroŭki pa horadzie, apaviadajučy pra jaho na movie biełarusaŭ, — heta jon sam.

Ź inicyjatyvaj pravodzić kursy ekskursavodaŭ vystupili siabry supołki i vučni starejšych klasaŭ ź miascovych škoł. Jany ŭdzielničali ŭ niekalkich vandroŭkach ź biełaruskamoŭnym hidam pa horadzie i sami zaharelisia žadańniem stać ekskursavodami.

«Maja asabistaja mara padrychtavać choć adnaho jašče biełaruskamoŭnaha ekskursavoda. Što da moładzi, dyk kali ź ich nia vyjdzie ekskursavodaŭ, dyk jany choć bolš daviedajucca pra Mahiloŭ», — kaža Aleh Dźjačkoŭ.

«Tutejšyja ekskursii pravodziacca maimi kalehami tolki na rasiejskaj movie, — zaznačaje jon. — Biełaruskamoŭnyja ekskursii nie zapatrabavanyja. Kali niama zamovaŭ na biełaruskamoŭnyja ekskursii, to ich i niama naahuł».

Aleh Dźjačkoŭ zaŭvažaje: kab pravodzić ekskursii na biełaruskaj movie, nie dastatkova joju vałodać. Treba jašče stvarać vakoł siabie asiarodździe tych, chto cikavicca historyjaj i choča, kab pra jaje apaviadali pa-biełarusku.

«Ja imknusia stvarać takija hrupy. Za vosiem hadoŭ u mianie jość svaja klijentura, jakaja zamaŭlaje ekskursii na biełaruskaj movie. Naprykład, jość hrupa bajkieraŭ, jakija chočuć čuć apoviedy pra harady na biełaruskaj movie. Ja im dva hady tamu pravioŭ biełaruskamoŭnuju ekskursiju, i ciapier jany zamaŭlajuć jaje rehularna».

«Hałoŭnaje ŭ pracy ekskursavoda — heta luboŭ da radzimy i ŭmieńnie pieradać jaje inšym ludziam», — vykazvajecca adna z naviednic kursaŭ ekskursavodaŭ.

«Ja ŭžo na pensii i historyju vyvučała jašče ŭ savieckija časy. Niadaŭna na kursach daviedałasia, što Biełaruś nie była pad pryhniotam manhoła-tataraŭ. Heta było dla mianie adkryćciom», — pryznajecca surazmoŭnica i dadaje:

«My ŭsie viedajem, naprykład, pra francuskich muškiecioraŭ, a ja niadaŭna haściavała ŭ Dziatłava, a tam ža Kanstancin Astroski ŭźvioŭ zamak dy carkvu. Pra jaho ŭ Dziatłavie mała chto viedaje. A jon ža taksama byŭ rycaram. My bolš viedajem pra rasiejskich caroŭ, čym pra svaich kniazioŭ».

Jašče adna naviednica kursaŭ pryznajecca: jejnaja mara — raskazać biełarusam pra bahatuju historyju ichniaj krainy.

«Ja vyvučyła savieckuju historyju, u jakoj mała miesca advodziłasia historyi Biełarusi. Biełarusam naviazvałasia ŭ saviecki čas historyja imperskaj Rasiei. Tamu mnie chočacca pabolej viedać pra historyju Biełarusi i raskazvać inšym pra jaje. Na žal, ludzi stałaha vieku dahetul nia viedajuć historyi našaj krainy, i heta duža prykra», — zaznačaje ekskursavod-pačatkoŭka.

Kursy ekskursavodaŭ supołka TBM ładzić raz na tydzień na mahiloŭskim zamčyščy. Paśla miesiačnaha pierapynku na adnoŭlenyja zaniatki pryjšli troje achvotnic stać hidami. Žančyny stałaha vieku apaviadali pra mahiloŭski zamak i tych, chto jaho naviedvaŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?