Aleś Dzianisaŭ (źleva) i Aleś Kirkievič.

Aleś Dzianisaŭ (źleva) i Aleś Kirkievič.

Dva hrodzienskija žurnalisty-fryłansiery — Aleś Kirkievič i Aleś Dzianisaŭ — pryznanyja vinavatymi ŭ niezakonnym vyrabie pradukcyi srodkaŭ masavaj infarmacyi, a mienavita padrychtoŭcy materyjału dla zamiežnaha ŚMI biez akredytacyi.

Takoje rašeńnie pryniaŭ 19 žniŭnia sud Leninskaha rajona Hrodna, paviedamlaje Biełaruskaja asacyjacyja žurnalistaŭ (BAŽ). 

Pavodle rašeńnia sudździ Juryja Kazakieviča kožny z žurnalistaŭ pavinien zapłacić štraf u pamiery 25 bazavych vieličyń (4,5 młn. rubloŭ). 

U BAŽ nahadvajuć, što nahodaj dla raspačynańnia administracyjnaj spravy ŭ dačynieńni da Kirkieviča i Dzianisava staŭ ich siužet dla telekanała «Biełsat» ad 24 červienia, u jakim raskazvałasia pra vystavu lalek litoŭskich majstroŭ u Hrodnie.

Razhlad spravy pačaŭsia 23 lipienia, adnak jaje materyjały byli nakiravanyja na dapracoŭku. 14 žniŭnia razhlad praciahvaŭsia biez prysutnaści aŭtaraŭ telesiužeta. 

«U hetaj situacyi samaje składanaje dla mianie — toje, što ŭłada «pierakryvaje kisłarod», — cytuje Dzianisava pres-słužba BAŽ. — Ciapier ja ŭžo nie mahu zdymać u historyka-archieałahičnym muziei, ja nie mahu zdymać u muziei relihii, ja nie mahu zdymać u lalečnym teatry. Ciapier dadałasia i vystavačnaja zała na vulicy Ažeški». 

Sankcyja artykuła 22.9 Kodeksa ab administracyjnych pravaparušeńniach «Niezakonny vyrab i raspaŭsiudžvańnie pradukcyi srodkaŭ masavaj infarmacyi» praduhledžvaje štraf u pamiery ad 20 da 50 bazavych vieličyń. 

Jak paviedamiŭ 18 žniŭnia staršynia BAŽ Andrej Bastuniec, z pačatku 2015 hoda arhanizacyja zafiksavała 29 vypadkaŭ vyniasieńnia štrafaŭ žurnalistam-fryłansieram u Biełarusi. Takim čynam, ich kolkaść pavialičyłasia da 30. Ahulnaja suma štrafaŭ zhodna z artykułam 22.9 KoAP, pavodle padlikaŭ BAŽ, z pačatku hoda pieravysiła 146 młn. rubloŭ. 

Nahadajem, 4 žniŭnia padčas intervju «Radyjo Svaboda», «Jeŭraradyjo» i partału tut.by Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što razhledzić prablemu, źviazanuju ź dziejnaściu žurnalistaŭ, jakija nie supracoŭničajuć ź biełaruskimi i zamiežnymi ŚMI na asnovie aficyjnych rabočych dahavoraŭ. 

Łukašenka adznačyŭ, što štrafavać žurnalistaŭ — «heta duraść», bo «ŭsio adno napišuć niejak dzieści pra prablemy». 

«Zabaraniać — heta nie moj pryncyp. Ja vyvuču hetuju prablemu. Što da hetych štrafaŭ — taksama vyvučym, ludzi ž nie bahatyja, ja razumieju. Ja vam abiacaju, što ja razhladžu hetaje pytańnie, tamu što, mabyć, vy majecie racyju tut», — skazaŭ prezident, źviartajučysia da žurnalista «Radyjo Svaboda» Valeryja Kalinoŭskaha. 

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?