«Naša Niva» praciahvajecca cikavicca ŭ patencyjnych kandydataŭ, navošta jany iduć na sioletnija prezidenckija vybary. U hety raz na pytańni adkazvaŭ Siarhiej Kalakin, lidar biełaruskaj partyi levych «Spraviadlivy śviet».

«NN»: Vy nie pajšli ŭ kandydaty na minułych vybarach, ale idziecie zaraz. Čamu?

Siarhiej Kalakin: Napeŭna, ŭ 2010 hodzie my pamylilisia. Treba było ŭdzielničać. Atrymałasia, što my stracili 5 hadoŭ, zhubili šmat mahčymaściej dla ŭpłyvu, dla pracy ź ludźmi.

«NN»: To bok, kab vy zaśviacilisia b u 2010…

SK: Tak, heta była b raskrutka. Ja mahu skazać, što dziakujučy svajmu ŭdziełu ŭ toj kampanii BCHD raskruciłasia faktyčna z nula. Dy i ŭvohule, nie ŭdzielničać u vybarach dla partyi niebiaśpiečna, asabliva ŭ našych umovach.

«NN»: Dyk što, u hetym hodzie vy ŭdzielničajecie ŭ kampanii prosta dziela taho, kab pra vas daviedałasia jak maha bolš narodu?

SK: My pastavili sabie niekalki zadač. Kali ludzi nas padtrymajuć, i my zmožam praz zbor podpisaŭ dakazać, što my patrebnyja narodu – budziem pracavać na pieramohu. Kali hetaha nie adbudziecca – budziem vyrašać pytańnie viadomaści našaj partyi, što my možam prapanavać, abmiarkoŭvać alternatyŭnyja šlachi raźvićcia. Da taho ž my chočam nie dapuścić lehitymizacyi vybaraŭ, kali nie budzie svabodnych vybaraŭ.

«NN»: Pracavać na pieramohu? Vy ŭsurjoz vierycie, što zmožacie pieramahčy?

SK: U hetaj kampanii, chutčej za ŭsio, nie. Ale ž adna sprava, kali my źbiarom sto tysiač podpisaŭ, a lepš – piaćsot, i budzie zrazumieła, što za nami ludzi. Kali ž nie źbiarom sto tysiač – jasna budzie, što my nie pieramahli.

«NN»: I jak iduć spravy pa zbory? Sto tysiač budzie?

Ciapier u nas prykładna tysiač 40, zastałosia jašče dva tydni. Pakul pa tempach nie paśpiavajem.

«NN»: Kali nie źbieracie, ale Łukašenka prapanuje zarehistravać usich achvotnych i biez podpisaŭ, jak było ŭ 2010?

SK: My nie pojdziem na takoje. Nie źbiarom — značyć ludziam našy prapanovy nie patrebnyja.

«NN»: Čamu tady vy nie padtrymali ideju z adzinym kandydatam? Niaklajeŭ prapanoŭvaŭ Milinkieviča, moža, varta ŭsio ž było pasprabavać jašče raz?

SK: Adziny kandydat nie adlustroŭvaje intaresaŭ usich, heta zaŭsiody kampramis roznych palityčnych pohladaŭ. U 2006 ja pracavaŭ u štabie Milinkieviča, i my zhubili šmat hałasoŭ, bo nievyrazna farmulavali svaje pazicyi. A ludziam nie treba ŭmoŭnaja «siaredzina». Tamu niekalki alternatyŭnych kandydataŭ – heta lepš. Naprykład, padčas sumlennych vybaraŭ try niezaležnyja kandydaty mohuć nabrać tyja ž 55%, a ŭ druhim tury damovicca, kab pakinuć adnaho. Takaja stratehija moža spracavać.

Pa Niaklajevu ŭ mianie ŭvohule ciažkija pytańni. Jon nikoha nie zaklikaŭ zdymacca, pakul sam moh udzielničać. Jak tolki jon pierastaŭ być patencyjnym kandydatam, to ŭsio, pačaŭ zaklikać da bajkotu. A ja liču, što bajkot nam ničoha nie daje, heta padtrymka łukašenkaŭskaj hulni. Da taho ž u nas zabaroniena prapahandavać bajkot.

Potym bajkot zamaskiravali pad padtrymku Statkieviča, bo ŭsie ž viedali, što jaho nie zarehistrujuć. Dyk čamu jany adrazu nie skazali: «Nas Statkievič nie cikavić, my jaho vykarystoŭvajem, kab abjavić bajkot». Ale ž kazali inakš, što praz heta vyzvalać Statkieviča. Nie vyzvalili.

«NN»: Labiedźka kazaŭ, što hety vybarčy čas treba vykarystoŭvać, bo ŭłada sprabuje «pradać» vybary Zachadu i nie čapaje apazicyju. Ale ž ci nie ličycie vy, što ŭ takoj situacyi ŭdzieł u vybarach – hulnia na baku ŭłady? Apazicyja nie stolki vykarystoŭvaje hety pieryjad, kolki jakraz i dapamahaje ŭładzie ŭ tym «prodažy»?

SK: Nie, ad taho ŭdzielničajem my, ci nie, pryznańnie Zachadam nie zaležyć. Naadvarot, udzieł alternatyŭnych kandydataŭ šturchaje ŭładu da falsifikacyj. Ja ŭpeŭnieny, što kali budzie alternatyŭny kandydat i budzie sapraŭdny padlik, Łukašenka nie nabiare bolš za 50%. To bok abaviazkova budzie druhi tur. Ale ž narmalnaha padliku hałasoŭ nie budzie. Adpaviedna, nie budzie pryznańnia vybaraŭ.

Varta adznačyć, što kali ŭ nas i dalej nie budzie narmalnych vybaraŭ, to ŭłada budzie mianiacca praz vajnu, praz bunt. Čałaviectva pakul nie prydumała inšych šlachaŭ da pieramienaŭ: ci vybary, ci revalucyja. I my suprać kryvi, my za sumlennyja vybary.

«NN»: Nie dumajecie, što padziei va Ukrainie jakraz i dali Łukašenku vialiki kredyt davieru? I ludzi buduć hałasavać za jaho prosta «kab tut nie było jak tam», navat na sumlennych vybarach?

SK: Niama takoha! Ja sustrakajusia ź ludźmi, i Ukraina — nie top-tema. Hałoŭnaja tema — niama zarobkaŭ, niama pracy, niemahčyma narmalna žyć.

«NN»: A paśla vybaraŭ što budziecie rabić?

SK: Na Płošču ja nikoha klikać nie budu, heta hłupstva. Darečy, ŭ 2010 heta taksama było hłupstvam i spracavała na karyść Łukašenki. Bo zvyčajnych ludziej źbili, i potym jany i sami nie lezuć u palityku, i dzieciam svaim zabaraniajuć. Uvohule, vieści biazzbrojnych ludziej na zachop ułady — złačynstva.

«NN»: Dyk ich ža nie viali na zachop ułady.

SK: Viali, viali.

«NN»: I što tady rabić? Mirny pratest, jak kažuć inšyja kandydaty?

SK: Kab byŭ mirny pratest, dyk jaho treba arhanizavać. A kali pratest budzie niamirnym, dyk kiravać im niemahčyma budzie. Ale kali padziei pojduć, skažam tak, nie nadta cyvilizavanym šlacham, ja prymu ŭdzieł i nie na baku ŭłady. Ale sam arhanizoŭvać pravakacyi i padstaŭlać ludziej nie chaču.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?