Dyrektyva ad 11 sakavika 2004 hoda numar 1 «Ab mierach pa ŭmacavańni hramadskaj biaśpieki i dyscypliny» moža być abnoŭlenaja. Ab hetym siońnia išła razmova na naradzie ŭ Alaksandra Łukašenki.

U liku pytańniaŭ narady Alaksandr Łukašenka abaznačyŭ metazhodnaść pryniaćcia novaj Dyrektyvy №1 abo jaje abnoŭlenaj redakcyi. Pavodle słoŭ kiraŭnika dziaržavy, dakumient u vypadku jaho stvareńnia pavinien być pryziemlenym i kankretnym, biez farmalizmu.

Pry analizie dziejučaj Dyrektyvy №1 było vyjaŭlena, što źmiest dakumienta nie adpaviadaje ciapierašniamu ŭzroŭniu raźvićcia hramadstva, prablemam, jakija vyrašajucca, i isnujučaj situacyi. Bolš taho, častka pałažeńniaŭ Dyrektyvy realizavana.

«Dyrektyva №1 svaju rolu adyhrała, i stanoŭčyja tendencyi pa mnohich napramkach, jakija byli prapisany ŭ Dyrektyvie, namiecilisia», — skazaŭ Łukašenka. U pryvatnaści, značna źniziłasia kolkaść zdareńniaŭ, źviazanych z vytvorčym traŭmatyzmam. Alaksandr Łukašenka nahadaŭ, što ŭzrovień hibieli ludziej na vytvorčaści byŭ vielmi vysoki, ciapier jon źnižajecca. Akramia taho, skaraciłasia kolkaść nadzvyčajnych situacyj i kolkaść zahinułych na pažarach ludziej. Łukašenka adznačyŭ, što heta prablema nie źniata, ale pazityŭnaja tendencyja vidavočnaja. Taksama ŭ try razy źmienšyłasia kolkaść zahinułych hramadzian u vyniku źnižeńnia ŭzroŭniu złačynnaści. «Ale, na łaŭrach spačyvać rana, tamu što nie ŭsie prablemy vyrašany. Da taho ž novyja vykliki patrabujuć i adekvatnyja reakcyi», — padkreśliŭ kiraŭnik dziaržavy.

Meta narady, jak adznačyŭ Alaksandr Łukašenka, u tym, kab «vyznačycca, treba abo nie treba nam novaja Dyrektyva, treba abo nie treba nam udaskanalvać isnujučuju Dyrektyvu z pryčyny aktualnaści hetaha pytańnia».

Na naradzie była zasłuchana pazicyja dziaržsakrataryjata Savieta biaśpieki, jaki kantraluje chod vykanańnia Dyrektyvy №1, a taksama jaje niepasrednych vykanaŭcaŭ. Alaksandra Łukašenku cikaviła, ci dastatkova budzie ŭklučanych u prajekt novaj redakcyi Dyrektyvy mier dla procistajańnia pahrozam biaśpiecy ludziej, što pryncypova novaha prapanujecca, što jašče nieabchodna zrabić dla azdaraŭleńnia hramadstva i ŭmacavańnia pravaparadku. «Pry hetym chaču papiaredzić — nie pavinna być u hetych pytańniach farmalizmu. U advarotnym vypadku my napišam niejki traktat, biez kankretyki. Jon nie budzie zaziemleny. Ludzi jaho pračytajuć, i nie buduć razumieć, što rabić, jakija pierad imi zadačy, jakija prablemy i jak ich vyrašać», — skazaŭ jon.

«Dakumient, kali my jaho stvorym, pavinien być pryziemlenym i kankretnym, kab kožny kiraŭnik, člen urada, ministr, słužbovaja asoba viedali, dzie ich zadačy, u jakim napramku ruchacca. Pakul my hetaha farmalizmu paźbiehnuć nie zmahli», — kanstatavaŭ kiraŭnik dziaržavy.

Jon nie vyklučyŭ, što i inšyja dyrektyvy buduć karekciravacca — naprykład, ab ekanamičnaj biaśpiecy, ab debiurakratyzacyi. «Samo pytańnie, jakoje my ŭźnimajem, jaho hučańnie vielmi važna dla hramadstva. Ludzi buduć razumieć, što my ŭdzialajem hetamu vialikuju ŭvahu», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka. «Ale adnym hučańniem nie abydziešsia. Dyrektyva — heta napramki i nabor kankretnych mier, jakija my pavinny realizavać u bližejšym budučym i ŭ pierśpiektyvie, kab u nas było narmalnaje, žyvoje, zdolnaje vyžyvać hramadstva», — reziumavaŭ kiraŭnik dziaržavy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?