Ja, zdajecca, zrazumieŭ, čym jość biełaruskaja ideja (nu, zusim jak toj Vavilen Tatarski ź pialevinskaha «Pakaleńnia P»).

Nu, dobra, kali nie biełaruskaja ideja, dyk, prynamsi, adzin ź jaje asnoŭnych składnikaŭ. Lubaja vialikaja ideja takoha kštałtu hruntujecca na mifie. Try tydni vandroŭki pa Armienii dajuć vam jasnaje adčuvańnie taho, čym jość mif, jaki lažyć u asnovie armianskaj idei. Mif hety źviazany ź pieršachryścijanami, z chačkarami, z Maštocam. Mif hety jość Vialikaja Armienija, jakaja ciapier stračanaja — Armienija Araratu, da jakoha prytuliŭ svoj kaŭčeh Noj. I kaŭčeh, kaniečnie, zachavaŭsia, i vaš surazmoŭca navat viedaje dziadziečku z adnoj addalenaj vioski, jaki pareštki taho kaŭčehu bačyŭ na ŭłasnyja vočy. A tamu ŭsie pieršyja ludzi na ziamli ŭ toj ci inšaj stupieni byli armianami. U Armienii luby sustrety na vulicy čałaviek moža raskazać pra toje, chto vynajšaŭ armianskuju piśmiennaść, što takoje Hiechard i kolki hadoŭ manastyram na uźbiarežžy Sievana. Heta kraina, dzie składnikam nacyjanalnaha mifa źjaŭlajecca ahulnanacyjanalnaje zachapleńnie historyjaj.

Niešta padobnaje, darečy, bačym u inšych dziaržavach rehijonu — hruziny hetak ža hanaracca ŭłasnymi pieršachryścijanskimi cerkvami, i luby sustrety minak moža hetak ža raskazać pra historyju krainy ci staražytnaha budynka.

Dla ruskich taki nacyjaŭtvaralny mif — heta mif pra ŭłasnuju «dušeŭnaść» ci «duchoŭnaść», jakaja adroźnivaje ich ad mierkantylnaha Zachadu i chitraha Uschodu.

Tut možna praciahvać biaskonca, ale ž, ja dumaju, vy ŭžo zrazumieli, pra biełaruski mif jakoha kštałtu ja budu vieści havorku.

Dyk voś, ja doŭhi čas sprabavaŭ vyłučyć niejkaje ahulnaje dla ŭsich biełarusaŭ zachapleńnie, niejkuju skraznuju historyju, kštałtu armianskaj historyi pra toje, što

chleb prydumali armianie i navučyli tamu Alaksandra Makiedonskaha, jaki biez armianskaha chleba nie zachapiŭ by pałovu suśvietu…

I voś, zdajecca, ja na takuju historyju natrapiŭ. Hetuju historyju ŭ roznych varyjacyjach raskazvajuć kiroŭcy taksovak, ekskursavody ŭ Mastoŭskim rajonie, piensijaniery na Hłuščynie i dziaržaŭnyja telekanały. Dy što tam — vy, moj šanoŭny čytač, prynamsi adzin raz u žyćci hetuju historyju niekamu pierakazvali!

Hety mif — pra słavutaha čałavieka, jaki žyvie niedzie vielmi daloka, nie źviazany z radzimaj, ale pry hetym źjaŭlajecca biełarusam.

Vy, kaniečnie ž, čuli, što braty Uorniery (Warner Brothers) pachodziać z babrujskich biełarusaŭ. Ci što ŭ halivudskaha aktora Majkła Duhłasa — svajaki ź Biełarusi. Što Miła Jovavič, kaniečnie ž, z našych.

Čuli?

Voś ja pra hety mif.

Adpaviednaść mifaŭ takoha kštałtu realnaści — sprava dziasiataja. Nie važna, ci sapraŭdy ŭ Duhłasa byli rodzičy na našaj terytoryi. Važna, što my hetym ščyra hanarymsia.

Słavutyja biełarusy mohuć nie adčuvać siabie vychadcami z našaj krainy, jak taja ž Jovavič, mohuć ćmiana cikavicca historyjaj svajho rodu, jak toj Džejms-Bond-Denijeł-Krejh (jaki, kažuć, i ŭ «Defajansie» pahadziŭsia źniacca mienavita praz poklič karanioŭ). Jany mohuć i być jarkimi nośbitami biełaruskaj idei, jak vynachodca rakietnaha paliva Barys Kit.

Hałoŭnaje dla žyćcia mifa — nie toje, ci adčuvaje siabie jahony «hieroj» subjektam hetaj kazki, hałoŭnaje, što subjektam kazki adčuvaje jaho ŭsia kraina.

Vy čuli, što Alena Śvirydava pachodzić ź Biełarusi?

A vy viedajecie, što Šymon Pieres — taksama z našych?

Adčuvańnie, što niechta z našaha kraju vybiŭsia ŭ ludzi niedzie daloka, napaŭniaje nas pačućciom honaru kudy bolšym, čym pośpiechi našych suajčyńnikaŭ, što nie pakidali Biełaruś.
Bo hetyja tut, pobač, ich talenty ci paśpiachovaść razdražniajuć, vyklikajuć kryŭdu na siabie, što ŭ nas nie ŭdałosia, a ŭ ich — tak.

A tyja — daloka. Jany takija słavutyja, što nichto z suajčyńnikaŭ ich nie ŭsprymaje navat žyvymi.

Jany — niejkija bahi z łos-andželeskich Alimpaŭ.

My tak zachaplajemsia hetym mifam, što časta zapisvajem u lik biełarusaŭ ludziej, jakija biełarusami nu ni ź jakoha boku nie byli.

Nu, voś, naprykład, biełarusam užo «staŭsia» Dastajeŭski — heta ź jahonymi pohladami na «nacyjanalnaje pytańnie»! «Biełarus», bo vy ž panimajecia, maliŭsia ŭ Vilni! U Biełarusy zapisali Repina, jaki sapraŭdy šmat tut byvaŭ, jak i Šyškin, jaki taksama šmat tut byvaŭ, ale nu ni pieršaha, ni druhoha biełarusam nazyvać nie vypadaje.

Nie tak daŭno sieciva abyšoŭ śmiešny artykuł pra karciny biełaruskich mastakoŭ, «pa jakich paznajuć Biełaruś». U śpisie była karcina ruskaha suprematysta Kazimira Maleviča «Čorny kvadrat».

Niechta z našych mifatvorcaŭ zapisaŭ Maleviča ŭ biełarusy. Tak, Malevič na zaprašeńnie El Lisickaha sapraŭdy pracavaŭ u Viciebskaj mastackaj vučelni, ale nu biełarusam jon nu nijak nie byŭ!
I «Čorny kvadrat» napisaŭ zadoŭha da prybyćcia ŭ Viciebsk!

Pry hetym, pašyrajučy koła zapisanych u biełarusy (što, darečy, drenna dla historyi, ale dobra dla žyćcia mifu!), my vielmi haniebna stavimsia niepasredna da našych słavutych suajčyńnikaŭ. Durni roznaha kštałtu zadajucca pytańniem, ci možna nazyvać biełarusami hieroja amierykanskaj revalucyi Kaściušku ci nacyjanalnaha hieroja Čyli Damiejku. Padčas sproby vynieści na abaronu ŭ 2003 hodzie ŭ Biełarusi dysiertacyju pra Marka Šahała, ja pačuŭ ad kafiedralnaj kamisii šmat čaho cikavaha pra toje, što jon — nie biełaruski mastak. Što jon, pa-pieršaje, habrejski mastak, pa-druhoje, ruski mastak, pa-treciaje, amierykanska-francuzski.

Prajšło ŭsiaho 10 hadoŭ, i Šahała ŭ Biełarusi «reabilitavali», nie zadajucca bolej pytańniem, a što robić tvorcu, jaki razmaŭlaŭ pa-rusku, biełaruskim? Spatrebiłasia ŭsiaho 95 hadoŭ z momantu adjezdu, kab jamu dali prava prapisacca ŭ nacyjanalnaj pamiaci.

U hetym niuansie, darečy, lažyć adzin z asnoŭnych chibaŭ našaha nacyjanalnaha mifu pra «niebiełaruskich biełarusaŭ»:

my apantana zapisvajem u biełarusy tych, chto da hetaha nie imkniecca, i talenavita vyciskajem ź biełaruskaha śvietu tych hienijaŭ, chto maryć da jaho naležyć, dla kaho Biełaruś — nie pusty huk.

Pierad tym, jak Šahał pačaŭ svaju harotnuju vandroŭku pa śviecie, jaho vycisnuli ź Biełarusi.

Vycisnuli nie niejkija savieckija akupanty, a my sami, suajčyńniki.
Pačytajcie, što pisali ŭ viciebskich «Iźviestijach» viciebskija ž žurnalisty, vymusiŭšy jaho źjechać. Jenčać, što ŭ Biełarusi mała jahonych alejaŭ, a daśledčyca Alaksandra Šackich piša ŭ svajoj manahrafii, što ŭ vučelni paśla jaho adjezdu majstry-piedahohi sacyjalistyčnaha realizmu z metami ekanomii materyjałaŭ zamaloŭvali «futuryzm», nanoŭ hruntavali pavierchniu i lapali navierch vučnioŭskija eciudy.
Kali b u mianie była moc adredahavać hety mif, ja b zrabiŭ tak, kab biełarusy hanarylisia tymi, chto siarod ich, nie ckavali i nie abražali b ich. Nie zamierz by ŭ śniežnaj hurbie Jazep Drazdovič. Nie źjechali b Kaściuška, Damiejka dy Šahał. Ale mify bolšyja za ludziej.

Nie stałasia b tak, što hety mif adredahuje mianie…

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?