Hety brend staŭ papularnym dziakujučy svajoj pieršaj sieryi kasynak z vyjavami znakamitych miescaŭ Minska. Paśla stvaralniki AV Collection pačali supracoŭničać ź biełaruskimi mastakami, dadajučy ŭ dyzajn jašče bolš biełaruskich matyvaŭ. Adna z apošnich sieryj i pryśviečana słuckim pajasam.

Maryna Rudźko — minskaja ilustratarka. Dziaŭčyna časta supracoŭničaje z vydaviectvami, kampanijami pa vytvorčaści tkanin i posudu, pradakšn-studyjami, a taksama maluje dla nastolnych hulniaŭ.

Hety matyŭ nazyvajecca «Słuckija matyvy ranicaj»

Hety matyŭ nazyvajecca «Słuckija matyvy ranicaj»

Tak vyhladaje chustka z nazvaj «Słuckija matyvy ŭnačy»

Tak vyhladaje chustka z nazvaj «Słuckija matyvy ŭnačy»

U čym asablivaść dyzajnu novych chustak?

Maryna raskazvaje, što asnoŭny pasył stvareńnia apošnich kalekcyj — heta pieraasensavańnie biełaruskaj kultury i jaje padačy ŭ sučasnym farmacie. Jak adznačaje mastačka, joj chaciełasia admovicca ad asacyjacyj Biełarusi z vyrabami z sałomy i vyšyvankaj.

«U Biełarusi bahataja histaryčnaja spadčyna: kultura VKŁ i Rečy Paspalitaj, tradycyjnaja vyšyŭka, vyrab lalek i mnohaje inšaje. Kab usio heta było cikava nie tolki ludziam va ŭzroście, ale i maładym ludziam, tudy treba pryŭnieści niešta novaje», — padkreślivaje Maryna.

U malunku hetaj chustki možna zaŭvažyć spražki, jakimi zamacoŭvali słuckija pajasy. Admietnaja rysa hetaha dyzajnu jašče i ŭ kolery: spałučeńnie błakitnaha i karyčnievaha časta sustrakajecca ŭ karcinach i habielenach, pryśviečanych rycarstvu

U malunku hetaj chustki možna zaŭvažyć spražki, jakimi zamacoŭvali słuckija pajasy. Admietnaja rysa hetaha dyzajnu jašče i ŭ kolery: spałučeńnie błakitnaha i karyčnievaha časta sustrakajecca ŭ karcinach i habielenach, pryśviečanych rycarstvu

Šmat faktyčnaha materyjału dyzajnierka brała z knih pa historyi słuckich pajasoŭ. Tam ža jana adznačała peŭnyja spałučeńni koleraŭ, jakija taksama pieraniesła ŭ svaje pracy. U jakaści dadatkovych elemientaŭ na chustkach pradstaŭlenyja asablivyja spražki i dadatkovy dekor, jakija vykarystoŭvali mužčyny taho času ŭ svaich strojach.

Tak vyhladaje chustka z nazvaj «Słuckija matyvy ŭviečary»

Tak vyhladaje chustka z nazvaj «Słuckija matyvy ŭviečary»

A jak stvaralisia takija chustki?

Praces stvareńnia chustki, pa słovach Maryny, padobny na pracu ź lubym inšym mastackim tvoram. Spačatku źjaŭlajecca ideja, zatym źbirajucca materyjały dla natchnieńnia. Kali na rukach dastatkovaja kolkaść refierensaŭ, možna pierachodzić niepasredna da pracy.

Dziaŭčyna pryznajecca, što pry stvareńni kalekcyi vialiki ŭpłyŭ na kančatkovy vyhlad chustak akazaŭ kalejdaskop. Kali zirnuć u centr chustki, zdajecca, što karcinku možna paviarnuć. Vizualna heta padobna da varonki.

Što tyčycca času stvareńnia pracy, to ŭsio adbyvajecca pa-roznamu: ad niekalkich dzion da tydniaŭ — usio zaležyć ad stanu i nastroju mastački. U siarednim treba kala dvuch dzion dla raspracoŭki eskiza i jaho ŭzhadnieńnia. Zatym prykładna tydzień — dla pramaloŭvańnia detalaŭ i padboru koleru.

Hatovyja ilustracyi pieranosiać na chustki admysłovymi mašynami. Pa słovach Maryny, vytvorčaść čymści nahadvaje druk na papiery.

Sieryju chustak pradstavili na vystavie ŭ Minsku

U hetym vieraśni kalekcyju asablivych chustak možna było ŭbačyć u Hruzinskim domie ŭ Minsku. U ekspazicyi, akramia razmalavanych kasynak, byli hrafika i multymiedyjnyja abjekty.

«Heta byŭ naš pieršy dośvied stvareńnia čahości svajho na ŭžo hatovaj placoŭcy. Zaadno my z kamandaj pravieryli našy arhanizatarskija zdolnaści, prajšoŭšy ŭsie koły piekła. Prablemy byli roznaha charaktaru, pačynajučy ad techničnych momantaŭ i zakančvajučy vybaram kankretnych elemientaŭ i ich uzhadnieńniem», — raspaviadaje ilustratarka.

Pa jaje słovach, u vyniku ŭsio prajšło dobra i ŭsie arhanizatary atrymali šmat stanoŭčych vodhukaŭ i padziaki.

Kolki kaštuje chustka?

Kupić chustki možna na sajcie AV Collection. Košt zaležyć ad materyjału vyrabu: 165 rub. za chustku z mokraha šoŭku, 296 rub. — z tviłu.

Čytajcie taksama:

Siłaviki zatrymlivali błohierku Hannu Bond, «Mierzkij Kokobaj» źnik, a inšych błohieraŭ-miljońnikaŭ ułady «narmalizujuć». Tłumačym, što naohuł adbyvajecca

«Heta tolki dadatak da mužčyny». Čamu biełaruskija ŭłady źniavažliva kažuć pra žančyn — tłumačyć ekśpiertka

Клас
14
Панылы сорам
1
Ха-ха
0
Ого
1
Сумна
1
Абуральна
3